XI. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu

Home
/
XI. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu

21. 2. 2015 sme sa už po jedenásty krát vydali na potulky mestom Levoča. Naše kroky zamierili do Knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Ako sme sa dozvedeli, knižnica má nezastupiteľné postavenie v rámci Slovenska. Je aktívna na poli absenčných, prezenčných aj zásielkových výpožičných služieb. V jej špecializovanom knižničnom fonde sa nachádzajú knihy v Braillovom písme, knihy vo zvukovom formáte i knihy s reliéfnou grafikou. V Braillovom písme je tu skoro tritisíc titulov kníh, vo zvukovom formáte viac než šesťtisíc titulov kníh. Knižnica vydáva devätnásť druhov časopisov, ktoré sú vo zvukovej podobe aj v Braillovom písme. Má tiež digitálnu knižnicu, ktorá je prístupná on-line pre zaregistrovaných nevidiacich alebo inak zdravotne postihnutých. Ako podotkol František Hasaj, riaditeľ knižnice, kniha v Braillovom písme má v porovnaní s bežnou knihou aj tri až štyri zväzky a narastá, čo sa týka objemu, pretože slepecké písmo má svoju štandardnú veľkosť, ktorá sa nedá zmenšiť, ani zväčšiť.

Táto knižnica, sídliaca v Levoči má v rámci Slovenska sieť knižníc. Jedná sa o verejné knižnice, ktoré vo svojom fonde, zväčša hudobných oddeleniach, ponúkajú aj časť fondu zvukových kníh pre nevidiacich.

Na Námestí Majstra Pavla 38, má sprístupnenú stálu expozíciu – Izba Mateja Hrebendu, venovanú nevidiacemu šíriteľovi knižnej kultúry na Slovensku.

V roku 2013 ocenili prácu tejto knižnice a poctili ju svojou návštevou aj členovia japonskej cisárskej rodiny, princ Fumihito Akišino a princezná Kiko Akišino. Riaditeľ knižnice uviedol, že vďaka finančnej podpore z Japonska sa podarilo zdigitalizovať väčšinu kníh knižnice do podoby MP3 a na CD nosiče. Sumou 18 miliónov ešte slovenských korún prispelo v minulosti Japonsko na digitálne nahrávanie kníh. Poskytlo tiež grant, ktorý slúžil na celkové prebudenie zvukových štúdií, ktoré knižnica vlastní a v ktorých vznikajú zvukové knihy. V rámci tohto projektu ide o fond zvukových kníh, ktorý musí knižnica sama vyprodukovať. Knihy načítavajú divadelní herci.