Levočská Dolina

Levočská Dolina (117 obyvateľov k 1. 1. 2013) – mestská časť starobylej Levoče, leží v Levočských vrchoch, vo vzdialenosti 6 km severne od mesta. Výšková poloha jej chotára je v rozmedzí 625 – 908 m n. m. Pôvodná usadlosť lesných robotníkov bola zároveň aj Horným majerom mesta Levoče.

Terajšia osada je vytvorená voľne usporiadanými skupinkami rodinných domov, rekreačných chát a záhradných domčekov, po oboch stranách cesty III. triedy a Levočského potoka. Nachádza sa tu Kostol Ružencovej Panny Márie. Územie Levočskej Doliny hraničí s bývalým Vojenským obvodom Javorina, do ktorého bol v rokoch 1953 – 2010 vstup zakázaný. Zrušením vojenského pásma 1. januára 2011, sa v tejto oblasti otvorili nové možnosti rozvoja cestovného ruchu a turistiky. V osade je vybudovaný lyžiarsky areál s umelo zasnežovanými a pravidelne upravovanými zjazdovkami. Lyžiarsky vlek je situovaný na severne orientovaných svahoch masívu Diablov vrch a v lokalite Trubačka. V roku 2015 bolo v Levočskej Doline otvorené Biokúpalisko s jazierkom na rybolov.

 

 

V blízkosti Levočskej Doliny existovali prieskumné štôlne. Jedna z nich – Diablova diera, sa zachovala na hrebeni Diablovho vrchu. Steny štôlne v súčasnosti skrášľuje drobná sintrová výzdoba a zdržiavajú sa v nej netopiere. Z osady k nej vedie modro značkovaná turistická trasa. Predpokladá sa, že štôlňach hľadali rudu Probstnerovci, patriaci k najvýznamnejším levočským rodinám. Po týchto odborníkoch v baníctve a železiarstve je pomenovaná aj cesta spájajúca Levoču s Novou Ľubovňou, vybudovaná v 19. storočí. Prechádza okolím a aj za ňu, okrem iných zásluh, dostal Andrej Probstner st. v roku 1833 šľachtický titul. Zriadená bola za účelom zásobovania vysokých pecí Probstnerovcov, nachádzajúcich sa v doline potoka Jakubianka, v severnej časti Levočských vrchov, železnou rudou z Rudňan a Slovniniek. Probstnerová cesta spájala všetky stavby, ktoré rodina vlastnila, nevynímajúc továreň na drôt, z ktorej objektov neskôr vznikli Levočské kúpele. Liečebný komplex s vodoliečbou, elektroliečbou, uhličitými kúpeľami a masážami na liečenie nervových chorôb a dýchacích ciest sa nachádzal pred Levočskou Dolinou, v smere od Levoče a do prevádzky bol uvedený v roku 1895. Spojenie medzi Levočou a kúpeľmi zabezpečovali fiakre. Jeho činnosť zanikla II. svetovou vojnou a neskôr boli zbúrané všetky budovy. Pred založením Levočských kúpeľov, sa za osadou Levočská Dolina spomínajú v 19. storočí aj malé kúpele Peklo. V hone Smrdiace Mláky, vzdialenej od osady 2 km, vyviera prameň minerálnej vody. Neďaleká vodná nádrž s trávnatými plážami a pozvoľným vstupom do vody má rozlohu 3000 m2. Je tiež pýchou tunajších pstruhových revírov Plávajú v nej pstruhy potočné s dĺžkou až do 50 cm i viac. Každoročne sa zarybňuje pstruhom dúhovým o minimálnom množstve 700 kg, pstruhom potočným i sivoňom.

Okolie rekreačnej oblasti poskytuje čistý vzduch a podmienky pre aktívny oddych a dokonalý relax v nenáročnom teréne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča