Levočské Lúky

Levočské Lúky – prietočné rybníky (Autor: Štefan Zuščák)

Levočské Lúky (476 obyvateľov k 1. 1. 2013) – dnes mestská časť Levoče, ležia v nadmorskej výške 470 m. Pôvodne bola osada Dolným majerom Levoče. Žili tu prevažne  deputátnici, ktorí sa o toto hospodárstvo mesta starali. Postavenie tejto skupiny obyvateľov bolo veľmi ťažké a najhoršie na tom boli sezónni robotníci. Deputátnici bývali v  domoch, kde sa v  jednej miestnosti tlačili aj dve rodiny. Nevlastnili pôdu a za prácu na statku dostávali odmenu prevažne v naturáliách. Z dejín sa spomína, že v roku 1886 sa jedenásť z nich nakazilo cholerou a aby choroba neprenikla do mesta, obkľúčili Levočské Lúky vojaci. Dlhé roky si prenajímal statok v Levočských Lúkach žid Filip Braun, ktorý vlastnil v Levoči malú kníhtlačiareň a kníhkupectvo.

V roku 1892 bola dostavaná železničná trať medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou so zástavkou aj v Levočských Lúkach. 1. 10. 1929 zmenilo Riaditeľstvo štátnych železníc v Košiciach zastávku a nákladište Levočské Lúky na neobsadenú zastávku a nákladište. Cestujúci, ktorí na tejto zastávke nastúpili, mohli si lístok zakúpiť vo vlaku. Účtovnou a dohliadacou stanicou pre túto neobsadenú zastávku a nákladište bola Levoča.

V polovici 20. storočia sa tu nachádzala, v dome rómskej rodiny, Štátna ľudová škola. Bola však pre nevyhovujúce podmienky zrušená. Počas II. svetovej vojny, v roku 1944,   sústredila nemecká armáda v Levočských Lúkach väzňov, ktorí pre ňu kopali zákopy a budovali obranný systém.  Boli to študenti, ktorí nesúhlasili s Hitlerovou politikou.

Dnes sú Levočské Lúkypolyfunkčnýmvidieckym útvarom so zameraním na bývanie (rodinné domy v malej miere bytové domy), prechodné mobilné ubytovanie a poľnohospodársku výskumnú a šľachtiteľskú činnosť.

Pri osade sa nachádza sústava kaprových rybníkov o rozlohe asi 3 ha. Štyri prietočné rybníky s bohatým zastúpením nížinných druhov rýb (kapor, zubáč, štuka, lieň a sprievodné druhy – karas, pleskáč, plotica, červenica, jalovec), ale aj lososovité ryby sú napájané z Levočského potoka. Ten patrí tiež, v časti od mosta pri osade Levočské Lúky po Levoču (most pri supermarkete LIDL), medzi kaprové revíry s dominantným zastúpením pstruha potočného, pstruha dúhového a jalca.

História Šľachtiteľskej stanice Levočské Lúky

V roku 1940 sa začalo uvažovať o zriadení šľachtiteľskej a výskumnej stanice v podtatranskej oblasti. Vhodným riešením sa stali práve Levočské Lúky so svojimi 171,73 ha poľnohospodárskej pôdy. 18. júna 1941 odovzdalo mesto Levoča ako dar štátu celú túto plochu aj s budovami na dobu 60 rokov za ročný nájom 432 q obilnín pre ciele poľnohospodárskeho výskumu a šľachtenia, ktoré by napomáhalo zveľaďovať poľnohospodársku výrobu celej podtatranskej oblasti. 1. júla 1941 začala oficiálne svoju činnosť nová stanica, ktorú viedol a spravoval dr. inž. Miloslav Maloch. Pri prevzatí veľkostatku v Levočských Lúkach boli v stave zamestnancov 13 deputátnici, gazda, kováč a kolár, väčšinou obyvatelia osady. S výstavbou a rozšírením činnosti šľachtiteľskej  a čistiacej  stanice sa počet zamestnancov zvyšoval. Ubytovávali sa v podnikových rodinných dvojbytových domčekoch a zvyšok robotníkov dochádzal z okolia.

Šľachtiteľská stanica sa nachádza pri štátnej ceste medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou, na pravom brehu Levočského potoka, v nadmorskej výške 468 m n. m. Pozemky sa rozprestierajú v údolí potoka Bicír a Levočského potoka a na svahoch vrchu Kienwald a Kačelág. Drsné podnebie plnili funkciu selektívneho činiteľa pri šľachtení a pestovaní rastlín. Do náplne stanice patrili odrodové a rajonizačné pokusy, výskumné úlohy rastlinného a živočíšneho výskumu, úlohy udržiavacieho šľachtenia, úlohy novošľachtenia a plemenitba.

Za 25 rokov svojej činnosti obohatila Šľachtiteľská stanica v Levočských Lúkach sortiment povolených odrôd týmito odrodami:

1. Fazuľa kríčková Levočská perla
2. Bôb konský Tatranský Rekord
3. Lipnica močiarka Levočská
4. Timotejka lúčna Levočská
5. Kostrava lúčna Levočská
6. Kostrava červená Levočská
7. Ovsík obyčajný Levočský
8. Trojštet žltkastý Levočský
9. Lipnica lúčna Levočská
10. Psiarka lúčna Levočská
11. Psinček biely Levočský
12. Ďatelina lúčna Podtatranská

Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Zdroj:

Kolektív autorov (inž. Š. Čendek, inž. Š. Gáborčík, inž. J. Múdry, inž. J. Seman, J. Duľa, inž. M.  Mrkvica). 25 rokov Šľachtiteľskej stanice v Levočských Lúkach. Vydalo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo v Poľnohospodárskom vydavateľstve ako metodicko-inštruktážnu aktualitu pre internú potrebu. Vytlačili Západoslovenské tlačiarne, n.p., prevádzka 46, Partizánske. R-10*61024

Štátny archív v Levoči