Levočské Lúky (476 obyvateľov k 1. 1. 2013) – dnes mestská časť Levoče, ležia v nadmorskej výške 470 m. Pôvodne bola osada Dolným majerom Levoče. Žili tu prevažne deputátnici, ktorí sa o toto hospodárstvo mesta starali. Postavenie tejto skupiny obyvateľov bolo veľmi ťažké a najhoršie na tom boli sezónni robotníci. Deputátnici bývali v domoch, kde sa v jednej miestnosti tlačili aj dve rodiny. Nevlastnili pôdu a za prácu na statku dostávali odmenu prevažne v naturáliách. Z dejín sa spomína, že v roku 1886 sa jedenásť z nich nakazilo cholerou a aby choroba neprenikla do mesta, obkľúčili Levočské Lúky vojaci. Dlhé roky si prenajímal statok v Levočských Lúkach žid Filip Braun, ktorý vlastnil v Levoči malú kníhtlačiareň a kníhkupectvo.
V roku 1892 bola dostavaná železničná trať medzi Levočou a Spišskou Novou Vsou so zástavkou aj v Levočských Lúkach. 1. 10. 1929 zmenilo Riaditeľstvo štátnych železníc v Košiciach zastávku a nákladište Levočské Lúky na neobsadenú zastávku a nákladište. Cestujúci, ktorí na tejto zastávke nastúpili, mohli si lístok zakúpiť vo vlaku. Účtovnou a dohliadacou stanicou pre túto neobsadenú zastávku a nákladište bola Levoča.
V polovici 20. storočia sa tu nachádzala, v dome rómskej rodiny, Štátna ľudová škola. Bola však pre nevyhovujúce podmienky zrušená. Počas II. svetovej vojny, v roku 1944, sústredila nemecká armáda v Levočských Lúkach väzňov, ktorí pre ňu kopali zákopy a budovali obranný systém. Boli to študenti, ktorí nesúhlasili s Hitlerovou politikou.
Dnes sú Levočské Lúkypolyfunkčnýmvidieckym útvarom so zameraním na bývanie (rodinné domy v malej miere bytové domy), prechodné mobilné ubytovanie a poľnohospodársku výskumnú a šľachtiteľskú činnosť.
Pri osade sa nachádza sústava kaprových rybníkov o rozlohe asi 3 ha. Štyri prietočné rybníky s bohatým zastúpením nížinných druhov rýb (kapor, zubáč, štuka, lieň a sprievodné druhy – karas, pleskáč, plotica, červenica, jalovec), ale aj lososovité ryby sú napájané z Levočského potoka. Ten patrí tiež, v časti od mosta pri osade Levočské Lúky po Levoču (most pri supermarkete LIDL), medzi kaprové revíry s dominantným zastúpením pstruha potočného, pstruha dúhového a jalca.
História Šľachtiteľskej stanice Levočské Lúky
V roku 1940 sa začalo uvažovať o zriadení šľachtiteľskej a výskumnej stanice v podtatranskej oblasti. Vhodným riešením sa stali práve Levočské Lúky so svojimi 171,73 ha poľnohospodárskej pôdy. 18. júna 1941 odovzdalo mesto Levoča ako dar štátu celú túto plochu aj s budovami na dobu 60 rokov za ročný nájom 432 q obilnín pre ciele poľnohospodárskeho výskumu a šľachtenia, ktoré by napomáhalo zveľaďovať poľnohospodársku výrobu celej podtatranskej oblasti. 1. júla 1941 začala oficiálne svoju činnosť nová stanica, ktorú viedol a spravoval dr. inž. Miloslav Maloch. Pri prevzatí veľkostatku v Levočských Lúkach boli v stave zamestnancov 13 deputátnici, gazda, kováč a kolár, väčšinou obyvatelia osady. S výstavbou a rozšírením činnosti šľachtiteľskej a čistiacej stanice sa počet zamestnancov zvyšoval. Ubytovávali sa v podnikových rodinných dvojbytových domčekoch a zvyšok robotníkov dochádzal z okolia.
Šľachtiteľská stanica sa nachádza pri štátnej ceste medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou, na pravom brehu Levočského potoka, v nadmorskej výške 468 m n. m. Pozemky sa rozprestierajú v údolí potoka Bicír a Levočského potoka a na svahoch vrchu Kienwald a Kačelág. Drsné podnebie plnili funkciu selektívneho činiteľa pri šľachtení a pestovaní rastlín. Do náplne stanice patrili odrodové a rajonizačné pokusy, výskumné úlohy rastlinného a živočíšneho výskumu, úlohy udržiavacieho šľachtenia, úlohy novošľachtenia a plemenitba.
Za 25 rokov svojej činnosti obohatila Šľachtiteľská stanica v Levočských Lúkach sortiment povolených odrôd týmito odrodami:
- Fazuľa kríčková Levočská perla
- Bôb konský Tatranský Rekord
- Lipnica močiarka Levočská
- Timotejka lúčna Levočská
- Kostrava lúčna Levočská
- Kostrava červená Levočská
- Ovsík obyčajný Levočský
- Trojštet žltkastý Levočský
- Lipnica lúčna Levočská
- Psiarka lúčna Levočská
- Psinček biely Levočský
- Ďatelina lúčna Podtatranská
Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča
Zdroj:
Kolektív autorov (inž. Š. Čendek, inž. Š. Gáborčík, inž. J. Múdry, inž. J. Seman, J. Duľa, inž. M. Mrkvica). 25 rokov Šľachtiteľskej stanice v Levočských Lúkach. Vydalo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo v Poľnohospodárskom vydavateľstve ako metodicko-inštruktážnu aktualitu pre internú potrebu. Vytlačili Západoslovenské tlačiarne, n.p., prevádzka 46, Partizánske. R-10*61024
Štátny archív v Levoči
Názov lesa (ľudovo Kinvald), vznikol poslovenčením nemeckého Kirnwald (Kurimanský les, od Kirn).