Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

Svetové dedičstvo UNESCO

Lokalita SVETOVÉHO DEDIČSTVA UNESCO

„Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“


Lokalita „Spišský hrad a pamiatky okolia“ zapísaná

do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO

6. – 11. decembra 1993

na 17. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v kolumbijskej Cartagene

Rozšírenie lokality o Levoču a schválenie nového názvu

rozšírenej lokality SD „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“

18. júna 2009

na 33. zasadnutí Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville

— 

Levoča predstavuje jeden z najstarších, najucelenejších a najhodnotnejších pamiatkových organizmov na Slovensku a spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým fenoménom vytvára najhodnotnejšiu, historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša, ktorá nemá obdobu v svojom rozsahu, rozmanitosti a stupni dochovania v európskom kontexte, nakoľko jednotlivé časti súboru nikdy spolu nesplynuli, ako je tomu v ostatných prípadoch.

Spišský hrad, Spišská Kapitula a Levoča sú dokladom vývoja samostatných urbanistických typologických stredovekých sídel, aké sa nikde inde ako súbor na svete v takomto stave a typovom zastúpení nezachovali. Boli navzájom silne previazané, ovplyvňovali sa, ale nikdy nesplynuli do jedného celku. Zachovali sa vo svojej úplnej, nezmenenej a autentickej podobe, čím reprezentujú tento stupeň rozvoja spoločnosti v pôvodnom výraze a podobe.

V tom spočíva ich jedinečnosť, ktorá ich radí na zoznam SD, ako doklad významnej fázy vývoja v dejinách ľudstva (criterium iv).

Kritérium zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO:

„Levoča, Spišský hrad a pridružené lokality Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a Žehra tvoria pozoruhodný súbor vojenských, politických a náboženských prvkov typu, ktorý bol v stredovekej Európe bežný, málokde sa však zachoval v natoľko úplnom a nezmenenom stave.“ 

Oprávnenosť Levoče patriť do Zoznamu svetového dedičstva naznačil v roku 2002 zverejnený predbežný zoznam kultúrneho dedičstva, kde figurovalo rozšírenie existujúcej zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia práve o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši.

V roku 2006 Mesto Levoča podalo žiadosť o spolufinancovanie projektu pod názvom „Spracovanie nominačného projektu Rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a Dielo Majstra Pavla na Spiši pre zápis do Zoznamu svetového dedičstva“. Ministerstvo kultúry SR tento projekt podporilo. Výstupom spoločnej práce bol nominačný formulár, ktorý bol v januári 2007 odovzdaný Ministerstvu kultúry SR a Ministerstvu zahraničných vecí SR. Takmer dva roky prebiehalo hodnotenie oprávnenosti zápisu zo strany UNESCO a jeho odbornej inštitúcie ICOMOS domácimi i zahraničnými expertmi.

V roku 2009 bol zaradený na program 33. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville i bod rozšírenia existujúcej lokality o Levoču. Výbor Svetového dedičstva zložený zo zástupcov 21 štátov návrh na rozšírenie prijal a schválil aj nový názov tejto lokality, ktorý teraz znie: „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“.

Minister kultúry Daniel Krajcer 12.11.2010 slávnostne odovzdal primátorovi Levoče Miroslavovi Vilkovskému certifikát potvrdzujúci zápis historického centra Levoče do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hodnoty mesta Levoče, ktoré majú z hľadiska významu pôvodnej lokality „Spišský hrad a pamiatky okolia“ mimoriadne postavenie:

–        pravidelné usporiadanie mesta a dochovaná urbanistická štruktúra, ktorá je dokladom stredovekého vývoja

         urbanistických sídel na Spiši od opevneného hradu (Spišský hrad) po slobodné kráľovské mesto (Levoča)

–        jeho pôvodné urbanistické väzby na stredoveké obchodné a pútnické cesty (dochované pôvodné vstupy do mesta)

–        jeden z najvyspelejších a najlepšie zachovaných mestských fortifikačných systémov

–        silueta striech hustej zástavby s výraznými urbanistickými dominantami sakrálnych a verejných objektov

–        architektonické a umelecké hodnoty jednotlivých objektov (svojou skladbou predstavujú typologickú a vývojovú

          rozmanitosť)

–        intaktnosť pamiatkovej rezervácie (PR), nenarušená žiadnou prestavbou

          a spolu s pôvodným územím prvotného zápisu vytvára nedeliteľný celok.

 

Levoča bola zapísaná do UNESCO z dôvodu jej jedinečnosti, ktorá ju odlišuje od iných miest na Slovensku: 

–          zachovaný historický stredoveký urbanizmus mesta

–          zachovaný stredoveký hradbový systém mesta spolu s hradbovými priekopami

–          zachovaná typologická dispozícia stredovekého domu s jeho následnými vývojovými etapami až dodnes

Mimoriadne postavenie Levoče určuje aj jej autenticita. Objekty sú v prevažnej miere v pôvodnom materiálovom vyhotovení a zachovali si, až na výnimky, aj pôvodný účel a funkciu s pôvodným stredovekým konštrukčným riešením (zaklenuté priestory, drevené trámové stropy, komíny, svetlíky, pavlače), s pôvodnou stredovekou dispozíciou (meštianske domy s obytnou a obchodno-skladovou funkciou, remeselnícke domy, domy mestskej chudoby, cirkevné objekty – kostoly, kláštory, školy, radnica), s vyspelými umelecko-remeselnými detailmi, ktoré sú výsledkom činnosti veľkého množstva remeselných cechov v Levoči (kováčske práce – zábradlia, mreže, stolárske výrobky – brány, vyrezávané trámové stropy, kamenárske práce – stĺpy, schodiská, balustrády, ostenia a portály často s erbmi majiteľov, cechov a mesta podľa umiestnenia a vlastníka objektu), s umeleckou výzdobou fasád a interiérov – nástennými maľbami, štukovou výzdobou, sochárskou výzdobou v kameni, dreve, kove.

Mesto Levoča vo svojom stredovekom rozsahu, určenom zachovaným hradbovým systémom, polohou na kopci, obkolesenom vodou a hradbovou priekopou, ktoré nikdy neboli zlikvidované, nezaznamenalo vývoj ako väčšina miest prestavbou a extenzívnym rozvojom. Rozvoj mesta vplyvom postupnej straty hospodárskej funkcie bol pomerne slabý a mesto sa rozširovalo za pôvodnými stredovekými hranicami v dostatočnej vzdialenosti z dôvodov prírodných daností (voda, veľké prevýšenie terénu).

Tomu stredoveká Levoča vďačí za svoju celistvosť, ktorá sa prejavuje v pôvodnej stredovekej urbanistickej štruktúre, v 80 %-tnom zachovaní stredovekého systému opevnenia, vrátane parkánových múrov, hradbovej priekopy a hradbových terás, mestských brán (Košická, Menhartská, Poľská) a bášt (parkánové bašty v severnej a východnej časti, napr. pracháreň, otvorené bašty). Neporušenosť mesta sa prejavuje historickou siluetou mesta (výškovým členením, gradáciou smerom od hradieb k vrcholu kopca, bez narušenia modernou výškovou zástavbou) a historickými cestami na území Spiša, spájajúcich Levoču v smere západ – východ, juh – sever s Poľskom, pričom táto historická cesta sprístupňuje historické jadro mesta cez mestské brány.

——————————————————————————————————————————————————————–

Zdroj:

Magdaléna Janovská : Manažment plán 2012 – 2022 Levoča – ako súčasť lokality Spišský hrad a pamiatky okolia, Levoča : J plus J s.r.o., 2011

 
 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *