„Levoča“ – slovenská Florencia a Wittenberg, mesto nesmiernych kultúrnohistorických pamiatok, prameň literatúry, poézie, prózy, drámy, živý organizmus národnobuditeľského pohybu, mesto, pred ktorým sa koril panovník aj šľachta, lebo vo svojom erbe malo právo osobnej slobody, mesto slávy aj pohany, výslnia i pádu, tovarišov aj majstrov, chýrnych, lebo do svojich výrobkov vedeli vdýchnuť dušu, mesto richtárov, čo úzkostlivo si chránili výdobytky predkov, mesto výnimočných hodnôt materiálnych aj duchovných, už vyše 700 rokov vstupuje do povedomia každého návštevníka, z domova aj cudziny, ako skvost, perla s farbou dúhy, zasadená do koruny spišského regiónu, trblietajúca sa jako najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe, či ako žiarivý lúč vychádzajúceho slnka.
Jeho námestie, ulice i domy akoby len na chvíľu si chceli odpočinúť od neustáleho huriavu trhovníkov, vojakov, mestských pandúrov, služobníctva aj panstva, grófov, barónov, palatínov či županov, čo desaťročia i stáročia sa v ňom stretávali, za neho i proti nemu bojovali, podmaňovali, no nepokorili, sľubmi lákali, no ono samo sa sebe nespreneverilo, lebo bolo hrdé, nepoddajné, čo vinu neodpustilo vlastným, nie tobôž cudzím.“
(Edmund Hleba)
Úvodné foto: Bc. Gabriela Hudáková, Informačná kancelária mesta Levoča
