Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku

Starobylá Levoča leží na úpätí malebných Levočských vrchov, v srdci rázovitého slovenského regiónu Spiš. Jej história je bohatá. Najstaršie archeologické nálezy, nájdené na území Levoče, pochádzajú z 9. storočia. Názov mesta sa prvýkrát objavuje v listine Bela IV. z roku 1249. Písomnosť Štefana V. z roku 1271 uvádza Levoču ako hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Mesto malo v minulosti mnoho práv a výsad. Žili tu významné šľachtické rody i osobnosti.

súčasnosti je okresným mestom, administratívne začleneným do Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza sa na hlavnom cestnom ťahu a v minulosti z tejto polohy ťažila. Osoh Levoči vtedy priniesla kultúrnohistorická cesta Magna Via, prechádzajúca dnešným Rakúskom, Slovenskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rumunskom. Zlatou baňou pre Levoču bola aj takzvaná Jantárová cesta do Poľska, odkiaľ sa dovážala soľ, morské ryby, jantár a kam prúdilo železo, meď a oceľ. V roku 1923 sa žiaľ mesto nestalo súčasťou hlavnej železničnej trate Košice – Bohumín a prestalo byť sídlom župných úradov.

Vďaka pozoruhodným architektonickým pamiatkam patrí Levoča medzi turisticky najnavštevovanejšie mestá na Slovensku. Od roku 1950 je mestskou pamiatkovou rezerváciou a od roku 2009 je spolu s Dielom Majstra Pavla zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mesto poctil svojou návštevou Matej Korvín, bratia Jagelovci a kráľ Karol Róbert z Anjou ju označil za svoje kráľovské mesto. Mariánskej púte v Levoči sa v roku 1995 zúčastnil vzácny pútnik – pápež Ján Pavol II. Za miesto konania svojho V. summitu si Levoču v roku 1998 vybrali aj prezidenti jedenástich stredoeurópskych štátov.

 

Levoča (Foto: Vavrinec Sedlák)

 

Mestské turistické okruhy na stiahnutie tu.

 

 

 

 predelovač
1. Hradbový systém

hradby_36_D

Hradbové opevnenie (Foto: Dana Kristeková)

Opevnenie, ktoré obopínalo mesto, pochádza z prelomu 13. až 14. storočia. Bolo jedným zo znakov rozvíjajúceho sa mesta. Vyznačuje sa zložitou sústavou troch opevňovacích múrovhradobnou priekopou. Múry sú spevnené baštami. Do mesta sa pôvodne vchádzalo troma bránami. Zachovala sa len KošickáMenhardská brána. V opevnení sa nachádza ešte Poľská brána, ktorá ňou v skutočnosti nebola. Hradby sa dopĺňaliobnovovali v priebehu 16. a 17. storočia, podľa vyvíjajúcej sa vojenskej techniky. Hradobný systém dlhý 2,5 km (zachované sú 2/3 pôvodnej dĺžky) je najzachovanejší na Slovensku.

 

 

predelovač
2. Košická brána

kosicka_14_D

Košická brána (Foto: Dana Kristeková)

Bola pôvodne s padacím mostom a s barbakánom. Denné i nočné stráženie levočských mestských bášt a brán určovala mestská rada. Brány sa otvárali zvyčajne pred východom slnka a zatvárali sa hodinu pred západom slnka. Zatvorenie brán oznamoval zvon. Koče a povozy, ktoré nestihli vojsť do mesta, boli nútené stráviť noc na predmestí. Kľúč po obchôdzke a po uzavretí jednotlivých brán odovzdávali richtárovi a ráno si ich od neho brali na ich opätovné otvorenie. Od 18. storočia boli strážcami brán údajne výlučne špeciálne najatí strážcovia a nevykonávali ich ako dovtedy mešťania, pretože tí požiadali o oslobodenie od tejto povinnosti.

 

 

 

 

 

 

predelovač
3. Stará pracháreň

hradby_69_D

Pracháreň (Foto: Dana Kristeková)

Nachádzala sa tu dielňa na výrobu pušného prachu. Začiatkom 17. storočia sa výrobcovia pušného prachu združovali do samostatných remeselníckych cechov a svoj návod si na kvalitu jeho výroby strážili a dedil sa z otca na syna. Nové skúsenosti sa dopĺňali vandrovkou. Pušný prach sa delil na puškový, kanónovýbanský. Rozdiel spočíval v pomere komponentov a hrubosti prachových zŕn. V prachárni mleli pušný prach pomocou kamenného kolesa. V roku 1871 požiar neďaleko starej prachárne upozornil mestskú radu na nebezpečenstvo, ktoré mestu hrozilo. V prachárni totiž skladovali skoro 90 m3 pušného prachu.

 

 

 

 

 

predelovač
4. Schiessplatz

schody_D

Lesopark (Foto: Dana Kristeková)

Priestor za západnými hradbami mesta siahajúci od starej prachárne po Poľskú bránu upravili v roku 1889 vojaci na promenádu. Vybudovali chodníky, osadili lavičky, vysadili stromčeky a okrasné kríky. V rokoch 1907 – 1908 tu vybudoval Okrašľujúci spolok vyhliadkovú vežičku – filagóriu. Tento drevený prístrešok na murovanom podklade slúžil na oddych a posedenie v lesoparku. Zároveň chránil pred dažďom a slnečnými lúčmi. Besiedka ponúka zaujímavé výhľady na Mariánsku horu a okolie. Neskôr sa dobudovali schody, ktoré vedú k lávke cez Levočský potok a  ceste smerujúcej do Levočskej doliny.

 

 

 

 

predelovač
5. Námestie Majstra Pavla

radnica_L_233

Námestie Majstra Pavla (Foto: Mesto Levoča)

Rozlohou patrí k najväčším stredovekým námestiam v strednej Európe. Lemuje ho 65 meštianskychpatricijských domov, prevažne zo 14. – 15. storočia. Na západnej strane sa nachádzali honosné paláce najbohatších mešťanov s arkádovým podlubím na priečelí a prejazdovou chodbou pozdĺž celého traktu. Prízemie slúžilo spoločenskému životu, na poschodí sa sústreďoval rodinný život. V podkroví boli sýpky obilia a priestory pre uskladňovanie  potravín. Domy mali veľké suterény. O zbožnosti občanov svedčia kostoly na námestí a v bočných uličkách . Richtár a mestská rada sídlili v  radnici.

 

 

 

 

 

predelovač

 

6. Domy šikovných levočských obchodníkov

domy_D

Meštianske a patricijské domy (Foto: Dana Kristeková)

Domy na východnej strane námestia sú prevažne jednoposchodové. Majiteľ s rodinou býval na prízemí a byty na poschodí prenajímal. V podkroví boli sýpkysklady,  v zadných traktoch stodoly, maštale a voziarne. Zlatou baňou pre nich bolo právo skladu, ktoré Levoči udelili viacerí panovníci. Lacno nakupovali tovar od cudzích obchodníkov a za drahý peniaz ho predávali ďalej. Mestom prechádzala aj historická cesta Magna Via.

 

 

 

 

 

predelovač

 

7. Po stopách symbolu svätého Jakuba

chram_64_D

Sv. Jakub – architektonicky detail z Kostola sv. Jakuba (Foto: Dana Kristeková)

Motív mušle zdobí v Levoči nejeden dom. Zdobí aj klobúk svätého Jakuba na hlavnom oltári levočského kostola, ktorého je patrónom a to nie náhodou. Prítomnosť tela tohto svätca zachránila život mužovi, ktorý spadol do mora pri prevoze jeho ostatkov z Jeruzalema do Španielska, kde si svätý Jakub prial byť pochovaný. Keď sa muž z vody vynoril, bol celý obvešaný mušľami. Mušľa je starobylým symbolom pútnikov, ktorí si ju prišívali na klobúk. Používali mušľu aj ako univerzálny nástroj, ktorým sa dalo krájať, načierať vodu i použiť ho ako lyžicu. Tak mušľu údajne využíval i svätý Jakub.

 

 

 

 

 

 

predelovač
8. Levočské námestie – miesto vychýrených výročných jarmokov

Obrázok 092

Karpatský remeselný trh (Foto: Dana Kristeková)

Ak by niekto navštívil levočský jarmok v 14. – 15. storočí, musel by rozprávať saskou nemčinou, aby sa dohovoril s tunajšími mešťanmi. Tatári vyhubili takmer všetko domáce obyvateľstvo. Jarmočné námestie malo neobyčajnú atmosféru. Tóny potulných hudobníkov prehlušovali vravu kupujúcichpredávajúcich kováčov, pekárov, medovnikárov či iných remeselníkov, ktorí keď podvádzali zákazníkov, dostali od svojho cechu nemalú pokutu. V duchu týchto jarmokov sa nesie aj Karpatský remeselný trh. Koná sa každoročne v mesiaci august, v rámci festivalu Dni Majstra Pavla.

 

 

 

 

predelovač
9. Veľký a Malý župný dom

velky.zupny_1_D

Veľký a Malý župný dom (Foto: Dana Kristeková)

Veľký župný dom s dórskymi stĺpmi patrí k najčistejším klasicistickým stavbám na Slovensku. Je zdobený reliéfmi s portrétmi gréckychrímskych filozofovsymbolmi hospodárstva, vedyumenia. Malý župný dom patrí Štátnemu archívu v Levoči. Jeho najdlhším dokumentom (14,63 m) je pergamenový rotulus z roku 1332 notára Jána z Gostyňa, najkrajšie zdobeným je armáles cisára Rudolfa II. z roku 1588 a najzvláštnejším dokumentom je súbor röntgenových snímkov zakladateľa röntgenológie v Uhorsku Dr. Alexandra z Kežmarku z roku 1898 – 1909.

 

 

 

 

predelovač

 

10. Malý župný dom

malý.zupny_D

Malý župný dom (Foto: Dana Kristeková)

Pred vybudovaním veľkého župného domu bol sídlom Spišskej župy. Pôvodne meštiansky renesančný dom bol prestavaný v 19. storočí a v dvornom trakte sa v ňom zriadila župná väznica. Túto funkciu budova vykonávala do roku 1902, kedy bola postavená levočská sédria. Neskôr sa prebudovala a zriadila sa v nej župná spisovňaarchív, ktorý je súčasťou Štátneho archívu v Levoči. Knižnica archívu slúži na prezenčné štúdium. Budova má sgrafitovú výzdobuerbom Spišskej župy na priečelí.

 

 

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

11. Meštiansky dom č. 58

kino_7_D

Budova Kina (Foto: Dana Kristeková)

Jedným z posledných majiteľov meštianskeho neskorogotického domu s lomeným gotickým vstupným portálom bola šľachtická rodina Tóthfalussy a slávny rod Görgey – jeden z najstarších rodov Spiša. Dodnes je zachované pole krížovej hrebienkovej klenby, gotický sedlový portál, ako aj drevený hradový strop na prízemí severného traktu.. Tento dom ukrýva aj smutnú minulosť. Roku 1945 tu bola provizórna väznica, tzv. „ťurma“. Ľudia boli väznení v neľudských podmienkach v pivničných priestoroch a niektorí z nich boli deportovaný do gulagov. Budova v súčasnosti slúži ako kino a sídli tu tiež knižnica a Informačná kancelária mesta Levoča.

 

 

 

 

predelovač
12. Socha Ľudovíta Štúra

park_27_D

Socha Ľudovíta Štúra (Foto: Dana Kristeková)

Ľudovít Štúr, zakladateľ slovenského spisovného jazyka, politik, básnik a publicista 19. storočia. Socha v parku dokumentuje spätosť Levoče so štúrovcami, ktorí na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry odišli z Bratislavy na levočské evanjelické lýceum. Slávnostne bola odhalená v roku 1949 na počesť 100. výročia revolučného obdobia. Jej autorom je akademický sochár František Gibala. Pôvodne na mieste ozdobnej studne stála socha honvéda. Po prvej svetovej vojne ju vymenili za husitský kalich zo spišského travertínu, ktorý je teraz umiestnený pred radnicou.

 

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

13. Mestský park

park_4_D

Park (Foto: Dana Kristeková)

Bol založený v roku 1835 kapitánom Arthurom Wildburgom a tunajšou vojenskou posádkou. Levoča strácala v tom čase obchodný význam a námestie prestalo slúžiť veľkým trhom. Priestor sa tak uvoľnil pre mestský verejný park s prechádzkovou alejou a altánkom pre konanie spoločenských podujatí. Keďže bol objekt uzavretý a počet miest na sedenie obmedzený, stáli návštevníci podujatí si mohli kúpiť permanentky na celú sezónu. O poriadok a čistotu parku sa staral správca.

 

 

 

 

 

predelovač
14. Erb mesta Levoča

msu

Erb mesta (Foto: Dana Kristeková)

Uprostred námestia v parku stojí dnešná budova Mestského úradu. Nad vchodom z južnej strany je erb mesta Levoča. Mesto získalo svoj prvý erb za vlády Anjouovcov. Erb dnešnej podoby získala Levoča po požiari mesta v r. 1550. V súčasnom erbe mesta v červenom štíte zo zeleného trojvršia vyrastá strieborný dvojitý kríž, držaný z oboch strán striebornými zlatokorunovanými privrátenými levmi v zlatej zbroji. Táto kompozícia mestského erbu je známa od 15. storočia a bola potvrdená erbovou listinou z 12. augusta 1550 kráľom Ferdinandom I.

 

 

 

 

 

 

predelovač
15. Bývalý obchodný dom – Waghaus

msu_18_D

Budova Mestského úradu (Foto: Dana Kristeková)

Budova predstavovala hospodárske centrum, mestskú váhu i vtedajšiu zmenáreň. Sídlil tu dozor nad presnosťou mier a váh. Podľa takzvaného práva skladu tu museli kupci svoj tovar prihlasovať, skladovaťpredávať po stanovenú dobu. Len tak mohli s nepredaným tovarom odísť z mesta a ponúkať ho inde na trhoch.Mesto malo z tohto povinného predaja veľký zisk. Obchodníci sa totiž museli v meste ubytovať, platiť za mestskú váhu i miesto predaja. Pre výhody práva skladu viedol Kežmarok s Levočou storočnú vojnu. Južný vchod budovy zdobí mestský erb. V súčasnosti slúži Mestskému úradu.

 

 

 

 

predelovač
16. Schwabov palác

schwab_1_D

Schwabov palác (Foto: Dana Kristeková)

Pôvodný dom dal na palác prebudovať Hans Schwab – medzinárodný kupec obchodujúci priamo s Viedňou, Krakowom, Norimbergom a inými európskymi mestami. Ešte pred svojou smrťou, v období rekatolizácie, poskytol priestory domu na bohoslužby evanjelickej cirkvi, ktorá musela svoj kostol vydať jezuitom. Jeho syn Kristián Joachim bol váženým lekárom doma aj v zahraničí. Preslávil sa prvenstvom v zavedení muzikoterapie do humánnej praxe. Začiatkom 20. storočia tu sídlila Zipser Credit Bank. Dnes sa v priestoroch budovy nachádza Hotel Stela s pozoruhodným arkádovým dvorom.

 

 

 

 

 

predelovač

 

 

17. Mestské divadlo

divadlo_3_D

Budova Divadla (Foto: Dana Kristeková)

Počiatok histórie budovy siaha do 13. storočia. Nachádzali sa tu parné kúpele. V roku 1763 zriadilo mesto v budove hostinec a kaviareň, ktoré dostali meno „Zum Kayser von Östereich“ (U rakúskeho cisára). O sedem rokov neskôr sa tu skutočne ubytoval cisár Jozef II. V rokoch 1841 – 1853 bolo do priestorov vstavané divadlo a honosná tanečná sála, pýchou ktorej boli obrovské zrkadlá. Dnes sa tu nachádza divadlo druhé najstaršie na Slovensku. V jeho reprezentačných priestoroch sa konal, okrem iných významných kongresov a sympózií aj V. summit prezidentov stredoeurópskych krajín.

 

 

 

predelovač
18. Bývalá Rímskokatolícka ľudová škola

msu_31_D

Bývalá Rímskokatolícka ľudová škola (Foto: Dana Kristekova)

Sídlom školy bola budova dnešného Mestského úradu. Viktor Greschikhistorikbotanik, tu pôsobil ako učiteľ a aj ako riaditeľ v rokoch 1887 – 1914. Venoval sa výskumu tatranskej flóry. Zaujímal sa o dejiny Levoče a popísal skoro všetky historické pamiatky mesta. Vďaka jazykovým znalostiam prednášal na botanických kongresoch v zahraničí, no zúčastňoval sa aj miestnych aktivít. Na záhradkárskej výstave v Levoči, v roku 1901, vystavoval 125 druhov jabĺk a hrušiek. Vybudoval si knižnicu, ktorá mala vyše osemtisíc zväzkov označených jeho exlibrisom. Založil tradíciu turistických sprievodcov po meste.

 

 

 

 

 

predelovač

 

 

19. Henckelova knižnica

henckel_2_D

Henckelova knižnica (Foto: Dana Kristeková)

Nad severnú predsieň Chrámu svätého Jakuba dal postaviť v rokoch 1515 – 1520 humanista dr. Ján Henckel, pôsobiaci v Levoči ako mestský farár, pravdepodobne prvú účelovú stavbu knižnice na Slovensku. Knižnica pozostávala z mnohých stredovekých kníh, ktoré majú v súčasnosti svoje miesto v knižnici levočskej evanjelickej cirkvi, a z približne 500 kódexov a prvotlačí, ktoré sa dnes nachádzajú v rumunskej Alba Iulii. O významnosti stavby svedčí to, že tu boli okrem inej literatúry sústredené aj všetky vtedajšie Lutherove spisyMelanchtonove diela s vlastnoručným venovaním.

 

 

 

 

 

 

 

 

predelovač
20. Bazilika svätého Jakuba – Národná kultúrna pamiatka

chram_35_D

Chrám sv. Jakuba (Foto: Dana Kristeková)

Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia, so svojimi 14 gotickýmirenesančnými oltármi a s ďalším hodnotným interiérom, je druhým najväčším chrámom na Slovensku. Architektonický skvost zo 16. storočia, neskorogotický oltár vysoký 18,62 m, je najvyšší na svete. Oltár je zhotovený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa dnes považuje za najväčšieho stredovekého umelca Slovenska. K ďalším pozoruhodnostiam patrí renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy, drevené lavice mešťanov a mnohé gotické nástenné maľby.

 

 

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

21. Legenda o kovanom kríži na Bazilike svätého Jakuba

chram_95_D

Kovaný kríž (Foto: Dana Kristeková)

Senátora Wildnera, ktorý bol s manželkou a dcérou Zuzanou v Jedľovej doline na výlete, zastihla silná búrka. Blesk udrel rovno do voza. Jeho obeťou sa stala Zuzana. Po pohrebe sa hrobár dozvedel, že milujúci rodičia pochovali dcéru s istými cennosťami. V noci sa vybral vykopať hrob, aby šperky mŕtvemu dievčaťu ukradol. Keď truhlu otvoril, Zuzana, iba omráčená bleskom, nie mŕtva, vstala a utekala domov. Wildner dal z vďačnosti za zázračnú záchranu dieťaťa umiestniť na streche Baziliky sv. Jakuba, nad hlavným oltárom, v roku 1570 veľký železný kríž, ktorý je tam dodnes.

 

 

 

predelovač

 

 

22. Zvonica

zvonica_2_D

Zvonica (Foto: Dana Kristeková)

Zvonica je pripojená k radnici priechodom. Bola postavená v roku 1656 v slohu talianskej renesancie. Pôvodne ju zdobila renesančná štýlová atika, neskôr nahradená kupolovou strechou. Dnešný ihlanovitý tvar dostala strecha v roku 1824. V roku 1661 boli do zvonice premiestnené zvony z Chrámu sv. Jakuba, nakoľko sa Levočania obávali, že štíhla veža kostola zvony neudrží. Hodiny zvonice patrili k prvým vežovým hodinám na území Uhorska. Veterný kohút na veži slúžil na určovanie počasia. Keď bol kohút otočený na východ, Levočania vedeli, že v ten deň bude pekne.

 

 

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

23. Levočská radnica

radnica_58_D

Radnica (Foto: Dana Kristeková)

Radnica s pôsobivými renesančnými arkádami bola pôvodne stavaná v gotickom slohu. Fasádu zdobia maľby, predstavujúce symboly občianskych cností – striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. V minulosti bola sídlom mestskej rady. Dnes je expozíciou Spišského múzea. Okrem iných zaujímavosti sa v interiéri nachádza vzácny luster – dar od Márie Terézie, richtárska palica, ktorou richtár trestal tých, ktorí mu nepreukázali patričnú úctu, obraz Levočskej bielej panej a kúsok z jej šiat, dereš, na ktorom najvyšší trest bol 30 palíc, či koleso na lámanie rebier.

 

 

 

 

 

predelovač
24. Alegórie meštianskych cností

spravodlivost_D_1

Spravodlivosť (Foto: Dana Kristeková)

Dopĺňajú južnú fasádu radnice. Mali zdobiť všetkých mešťanov, no hlavne tých, ktorí rozhodovali o veciach verejných. Striedmosť stvárňuje žena s pohárom v pravej a s krčahom v ľavej ruke. Opatrnosť predstavuje ženská postava so štyrmi hadmi v jednej a so zrkadlom v druhej ruke. Udatnosť zobrazuje žena so stĺpom prehodeným cez plece a spravodlivosť je znázornená s mečom a váhami v rukách. Trpezlivosť je vyobrazená v podobe ženy vedúcej si barančeka na stužke. Alegórie sprevádzajú nápisy – Striedmosť je cnosť, ktorá mierni žiadostivosť, Opatrnosť je cnosť, ktorá starostlivo dohliada na to, čo sa v tom ktorom skutku sluší, Udatnosť je dôvera a veľkodušnosť, alebo trpezlivosť a dôslednosť, Trpezlivosť je sila znášať trápenia a bolesti, Spravodlivosť je cnosť dať každému, čo mu patrí.

 

 

 

 

 

predelovač
25. Klietka hanby

klietka_13_D

Klietka hanby (Foto: Dana Kristeková)

Stredoveký kovový pranier zo 16. storočia, stojaci na pevnom základe sa nachádza pri radnici. Je zdobený kovanými srdcamiľaliami – symbolmi nevinnosti a lásky. Slúžil na trestanie žien, ktoré sa po zažatí lámp objavili v uliciach bez sprievodu muža. Pobyt v klietke, ako trest, trval obyčajne 24 hodín. Prvou takýmto spôsobom potrestanou ženou bola richtárova dcéra, ktorá porušila zákaz vychádzania. Nakoľko nebola iným ženám príkladom, dostala dvojnásobný trest a v klietke pobudla uväznená až 48 hodín. Dnes je pranier veľkou atrakciou pre návštevníkov mesta.

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

26. Evanjelický kostol

ev.kostol_1_D

Evanjelický kostol (Foto: Dana Kristeková)

Kostol s kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža je postavený v rokoch 1825 – 1837. K jeho interiérovým vzácnostiam patrí oltárny obraz predstavujúci Krista kráčajúceho po mori od levočského maliara Jozefa Czauczika, barokový drevenýkovaný krížlavice so štítkami veriacich, ktorí v nich sedeli. O bohatej hudobnej histórii mesta svedčí vzácny barokový organ z roku 1697, vzácne historické tympany a pre dejiny hudby zvlášť hodnotná historická knižnica a v nej okrem iných vzácnych kníh, aj rukopisné noty najstaršej barokovej hudby domácich skladateľov.

 

 

predelovač

 

27. Dom Okolicsányi – Zsedényi

okolicsany_4_D

Dom Okolicsányi – Zsedényi (Foto: Dana Kristeková

V roku 1550 sa práve z tohto domu rozšíril požiar, ktorý údajne za 1,5 hodiny zničil celé námestie. Oheň založil opitý výrobca pušného prachu, ktorý po požiari ušiel do rodného Poľska. Levoča žiadala Poliakov o vydanie podpaľača, no tí odmietli s tým, že ho potrestajú sami. Vinníka údajne v Krakowe upálili. V Levoči sa zachovali cenné písomnosti od roku 1550. Stredoveké písomnosti i stredoveká podoba mesta zmizli v plameňoch. Bolo to pre Levoču prelomové obdobie. Po  požiari udelil cisár Ferdinand I. zničenému mestu desaťročné daňové prázdniny, čo prilákalo do mesta nové osobnosti.

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

28. Spillenbergov dom

spillenberg_2_D

Spillenbergov dom (Foto: Dana Kristeková)

Dvojposchodová budova z obdobia gotiky a renesancie s bohatou renesančnou výzdobou patrila v 16. a 17. storočí váženej rodine lekárov a lekárnikov. V dome vraj  istý čas bývala aj Júlia Korponayová, známa ako Levočská biela pani. Legenda hovorí, že v období stavovských povstaní, keď Levoču obliehala cisárska armáda, Júlia z lásky ku veliteľovi nepriateľského vojska, Štefanovi Andrássymu, zradila mesto a vpustila doň tajne cisárskych vojakov, za čo bola aj popravená. Jej príbeh sa stal námetom pre slávny román maďarského spisovateľa Móra Jókaiho.  Názory historikov sa však rôznia. Iní označujú za dom, v ktorom bývala Júlia Korponayová, tejajšiu budovu Pošty.

 

 

 

predelovač
29.  Krupekov dom

krupek_3_D

Fasáda Krupekovho domu (Foto: Dana Kristeková)

Krásne zdobená fasáda domu naznačuje, že jej majiteľ bol jedným z  najbohatších mešťanov mesta. Predstavuje iluzívnu renesančnú architektúrubohatým kvádrovaním. Nad portálom sa nachádza erb Krupekovcov a na poschodí, medzi oknami, sú výjavy zobrazujúce svätého Šebastiána, Metterciusvätého Krištofa.   Šebastián Krupek sa v Levoči usadil v prvej polovici 16. storočia. Patril k  významným krakovským kupcom, ktorí obchodovali s rudou. V Levoči viedol ich expozitúru pre obchod s Uhorskom.

 

 

 

 

 

predelovač
30. Máriássyho dom

mariassy_17_D

Máriássyho dom (Foto: Dana Kristeková)

Zvláštny portál Máriássyho domu pripomína orientálny štýl. Takýto renesančný dom s arkádovým nádvorím je typický pre Levoču. Meno Máriássy vôbec nie je odvodené od známej kartovej hry. Jeho nositeľmi boli príslušníci jednej z vetiev popredného spišského šľachtického rodu, ktorý vlastnil v minulosti mnohé obce na Spiši, Šariši, Gemeri, ba i v okolí Pešti. Ján Máriássy bol prvým šľachticom, ktorému mesto povolilo v roku 1654 kúpiť si dom v Levoči. Šľachta nebola v stredovekej Levoči dovtedy zastúpená. Vtedajšie predpisy neumožňovali šľachticom byť vlastníkmi nehnuteľností v meste. V súčasnosti sa v dome nachádza Galéria mesta Levoča.

 

 

 

 

predelovač

 

 

31. Patricijský dom – Pošta

posta_D_15

Pošta (Foto: Dana Kristeková)

V budove starej kasárne – niekdajšieho Thurzovho domu bola pošta už od roku 1899. O tom, že to bol Thurzov dom svedčí portál, ktorý je zamurovaný v stene za vchodom do budovy. Už v 16. st. zriadil Ferdinand I. v Levoči Spišskú komoru, ktorá spravovala pošty. Cisár Karol IV. poštátnil a začlenil poštový systém do verejnej a štátnej správy. Pošta v tom čase zastupovala aj hromadné dopravné prostriedky a prepravovala cestujúcich i rôzny tovar. Levočská pečiatka (von Leutschau) z roku 1777 je najstaršou známou poštmajstovskou pečiatkou zo Spiša. V roku 1863 zaviedli v Levoči prvú telegrafnú stanicu na Spiši.

 

 

 

 

predelovač

 

32. Hainov dom

hain_11_D

Hainov dom (Foto: Dana Kristeková)

Dom vlastnil v 17. storočí levočský kronikár Gašpar Hain, ktorý ho daroval evanjelickej cirkvi. Vzniklo tu slávne levočské Evanjelické lýceum, ktoré sa preslávilo hlavne za čias, keď v ňom po roku 1844 študovali žiaci Ľudovíta Štúra – významného predstaviteľa slovenského národa. V tomto lýceu sa v 19. storočí prvýkrát spievala Hymna Slovenskej republiky „Nad Tatrou sa blýska“. Dnes je sídelnou budovou  SNM Spišského múzea. Nachádza sa tu výstavná sieň, v ktorej sa pravidelne usporadúvajú tematické výstavy.  Interiér zdobia nástenné maľbynádherný renesančný portál.

 

 

 

 

predelovač
33. Secesná budova gymnázia

gymnázium_18_D

Budova Gymnázia (Foto: Dana Kristeková)

majestátnej budove sa nachádza Gymnázium Janka Francisciho – Rimavského, pomenované po slovenskom národnom buditeľovi, študujúcom na miestnom Evanjelickom lýceu. Školstvo v Levoči bolo v minulosti na veľmi vysokej úrovni. V 15. storočí bola v meste založená prvá stredná škola. Rektor školy Ján Mýlius zostavil v roku 1589 jej študijný poriadok, patriaci k najlepším v tej dobe. V tunajšom školstve pôsobil aj Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII., a v rokoch 1746-1747 taktiež matematik, vynálezca a astronóm svetového významu – Maximilián Hell.

 

 

 

predelovač
34. Starý kostol minoritov – Čierny kostol

cierny.kostol_30_D

Starý kostol minoritov (Foto: Dana Kristeková)

Z gotického interiéru sa zachovala Madonanástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Oltáre i ostatné zariadenie kostola je barokové. V budove kláštora sa nachádza arkádová krížová chodba, jediná svojho druhu na Slovensku, s rajským dvoromfragmentmi freskovej výzdoby. V noci, v okolí kostola počuť občas šuchot kožených sandálov zahaleného mnícha bez hlavy, ktorého duch ešte stále stráži miesto, kde voľakedy stála stará studňa, dôležitá pre Levočanov. Jeho telo, oddelené od hlavy sa našlo pri archeologických nálezoch v niekdajšom kláštore. Pri kostole sa nachádza Poľská brána.

 

 

 

predelovač
35. Poľská brána

polska.b_5_D

Poľská brána (Foto: Dana Kristeková)

Poľská brána bola pristavaná k západnému múru kostola a vnútornému pásu mestských hradieb. Pochádza pravdepodobne z 15. storočia. Veža s gotickým priechodom slúžila zo začiatku na obranu, neskoršie mala aj zvony. Mestskou bránou v skutočnosti nikdy nebola a v minulosti ju nazývali aj Brána pod jednou vežou alebo Kláštorská veža. Brány Dolná a Košická boli ešte zabezpečené padacími mostmi. Každú noc malo na hradbách službu dvanásť strážnych, na kostolnej veži štyria trubači a jeden hlásnik, pretože veže kostolov a radnica slúžili ako najlepšie pozorovateľne.

 

 

 

 

 

 

predelovač
36. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu

knižnica_nevidiaci_D_4

Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (Foto: Dana Kristeková)

História tlačiarne pre nevidiacich v Levoči pod názvom Slovenská slepecká tlač sa datuje od roku 1946. V roku 1971 bola do Levoče z Báhone presťahovaná aj prvá Slepecká knižnica braillovských kníh. Knižnica a tlačiareň je jediným a jedinečným celonárodným knižnično-informačným centrom pre zrakovo hendikepovaných ľudí Slovenska i Slovákov žijúcich v zahraničí. Inštitúcia je pomenovaná po nevidiacom šíriteľovi knižnej kultúry na Slovensku. Matejovi Hrebendovi je venovaná stála expozícia situovaná na juhovýchodnej strane námestia v meštianskom dome, ktorý je kultúrnou pamiatkou a bol postavený na prelome 15. a 16. storočia v neskorogotickom štýle. Sídli tu aj oddelenie knižničných služieb.

 

 

 

 

 

predelovač
37. Múzeum špeciálneho školstva

mss_15_D

Múzeum špeciálneho školstva (Foto: Dana Kristeková)

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči je špecializované zariadenie s celoslovenskou pôsobnosťou. Jehocieľom je poukazovať na základné problémy zdravotne postihnutej mládeže a občanov, na ich výchovu a vzdelávanie, celkové postavenie a primeranú integráciu v spoločnosti. Dokumentuje rozvoj špeciálneho školstva a špeciálnych zariadení Slovenskej republiky. Medzi zaujímavé exponáty, ktoré múzeum prezentuje nielen v stálej expozícii, ale aj vo svojich výstavách patria špeciálno-pedagogické pomôcky, pracovné prostriedky a výsledky práce žiakov špeciálnych škôl.

 

 

 

 

 

 

predelovač

 

28. Bývalá Brewerová tlačiareň

brewer_9_G

Budova Brewerovej tlačiarne (Foto: Dana Kristeková)

Rodina Brewerovcov preslávila levočské kníhtlačiarstvo. Vavrinec Brewer založil svoju kníhtlačiareň v roku 1624. Venoval sa jej štyridsať rokov a potom vysokú úroveň tlačiarne udržiavali jeho synovia. Knihy sa tu vydávali do roku 1747. Po veľkom požiari tlačiareň zanikla. Okrem kalendárov, učebníciných literárnych diel sa v tlačiarni vytlačilo významné vydanie slovenského kancionála Juraja Tranovského Cithara Sanctorum a krásny, drevorytmi zdobený, štvorjazyčný Orbis pictus od učiteľa národov – Jána Ámosa Komenského. Dnes sa v budove nachádzajú priestory Hotela Arkáda.

 

 

 

 

 

 

predelovač
39. Fontána so sochou Charitas

charitas_3_D

Socha Dobročinnosti (Foto: Dana Kristeková)

Dobročinnosťou sa nazýva socha v parku, ktorá znázorňuje žena, podávajúca dieťaťu kúsok chleba. Socha s fontánou bola postavená z peňazí, ktoré venoval mestu Gustáv Herman – vážený občan Levoče, mecénobchodník, na zavedenie verejného vodovodu. Jeho jedinou podmienkou bolo, aby voda z fontány tiekla na všetky strany tak, akoby mala prúdiť na všetky strany dobrotaláska zo sŕdc občanov mesta. Tí boli známi svojou štedrosťou a v duchu kresťanských čností dbali aj o podporu chorých a chudobných.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

predelovač
40 .Dom Majstra Pavla

domMP_8_G

Dom Majstra Pavla (Foto: Gabriela Hudáková)

Fasáda Domu Majstra Pavla púta pozornosť motívom mušle. Tu, v jednej z expozícii Spišského múzea, je možnosť sa dozvedieť, kto bol Majster Pavol z Levoče, ako žil a tvoril autor najvyššieho gotického krídlového oltára na svete. Cez jeho najvzácnejšie diela vstúpi návštevník múzea do doby neskorého stredoveku, odchádzajúcej gotiky i nástupu renesancie. Fotodokumentačný materiálpriestory samotné približujú osudy talentovaného rezbára, ktorého skvosty umenia v podobe vznešených sôch či oltárnych architektúr, plných umu a citu, obdivuje v chrámoch Slovenska celý svet.

 

 

 

 

 

 

 

predelovač
41. Thurzov dom

thurzo_27_D

Thurzov dom (Foto: Dana Kristeková)

Dom patril významnej levočskej rodine Thurzovcov. Je jediným objektom na námestí, kde sa zachovala renesančná atika. Fasádu zdobí sgrafitová výzdoba s erbami rodu Thurzovcov, Hilária Csákyho a jeho manželky, erb spišskej župy a Levoče. V 15. storočí sa stali Thurzovci obchodníkmi s kovmi v Krakove a Levoči. Podnikali v oblasti hutníctva a baníctva na Spiši, Gemeri, v Poľsku,  Čechách a Nemecku. V roku 1494 založili thurzovsko-fuggerovskú spoločnosť. S meďou obchodovali po Európe a výrobu drahých a neželezných kovov ovládli v Uhorsku. V Levoči podporovali školstvo, umenie i kultúru.

 

 

 

 

 

 

predelovač
42. Kostol Svätého Ducha

kostol.sv.ducha_16_D

Kostol Svätého Ducha (Foto: Dana Kristeková)

V starých levočských kronikách je pôvodný gotický špitálsky kostol, ktorý stál na tomto mieste, označovaný za jeden z najstarších kostolov na Spiši. Základný kameň nového kostola položil v roku 1748 biskup Alexander Máriássy. Barokový kostol s kláštorom dnes užíva rehoľa minoritov. Priečelie kostola zdobí maľba znázorňujúca symboly viery, lásky a nádeje – kríž, srdcekotva. Významnou dominantou interiéru je hlavný oltár tvorený sústavou mohutných stĺpov s oltárnym obrazom levočského maliara Jozefa Czauczika. Cenná je aj reliéfmi zdobená kazateľnica, obrazy a sochy svätcov.

 

 

 

 

 

 

 

predelovač
43. Kúria Probstnerovcov a Probstnerová cesta

probst.kúria_3_D

Kúria Probstnerovcov a Probstnerova cesta (Foto: Dana Kristeková)

Podnikateľská, kultúrne založená rodina sa výrazne zapísala do dejín Spiša. Jej členovia vlastnili bohatú knižnicu a venovali sa produkciiréžii divadelných scénok v komornom rodinnom prostredí. Najstarší, Adam Probstner, prišiel do Levoče v polovici 18. storočia a bol iba chudobnou nájomnou silou. Svoj majetok postupne a rozumne zveľaďoval a dbal o vzdelanie svojich potomkov.  Rodinným učiteľom bol štúrovec Janko Francisci. Práve jeden z členov rodiny dal namaľovať na hradby obraz Bielej panej, ktorý sa dnes nachádza na radnici. V areáli bývalej kúrie je nemocnica.

 

 

 

 

 

 

 

predelovač
44. Evanjelický cintorín – Národná kultúrna pamiatka

ev.cintorin_5_G

Evanjelický cintorín (Foto: Gabriela Hudáková)

Levočská kamenná kronika náhrobníkov, či nezvyčajná galéria, ktorá je pamiatkou minulosti mesta a svedectvom života mnohých, dávno tu žijúcich, šľachtických rodov a významných svetských i duchovných osobností Levoče, Spiša a celého Slovenska, akými boli Gustav Herrmann, Daniel Sinapius Horčička, Samuel Genersich, Ján Brewer, Michal Hlaváček, Kristián Joachim Schwab, či rodina Probstnerovcov. Nachádzajú sa tu rozmanité náhrobníky, cenné z umelecko-historického i remeselného hľadiska, zhotovené z ušľachtilých kameňov, zdobené sochami, reliéfmi a ozdobným kovaním.

 

 

 

 

predelovač
45. Námestie Štefana Kluberta – bývalé Alžbetino námestie

nevidiaci_0_G

Park na Námestí Štefana Kluberta (Foto: Gabriela Hudáková)

Ako prvá tu bola postavená budova Kráľovskej štátnej reálnej školy, neskôr pribudol justičný palác, budova Štátnej vyššej dievčenskej školypark, kde stála socha cisárovnej Sisi, po ktorej bolo námestie pomenované Alžbetino. Cisár František Jozef s manželkou mal Levoču navštíviť v roku 1898. Levočania sa na vzácnu návštevu pripravili so všetkou pompéznosťou. Tesne pred príchodom cisárskeho páru sa dozvedeli, že milovaná cisárovná bola zavraždená. Nešťastie znamenalo krach mnohých levočských podnikateľov, ktorí vložili do príprav, ako vďaku cisárovi, celé svoje imanie.

 

 

 

 

 

predelovač
46. Sédria – budova Polikliniky v Levoči

sedria_G

Sédria (Foto: Gabriela Hudáková)

Na mieste vyšného hostinca „K trom ružiam“ bola podľa plánov budapeštianskeho architekta Štefana Kissa v rokoch 1900 – 1902 postavená budova Krajského súdu, predtým Župnej sédrie. Mala sa stať centrom moderného života. Má sgrafitovú výzdobu. Plochu medzi oknami vypĺňa figurálna sgrafitová výzdoba v podobe alegorických postáv cností , ktoré sú známe aj z južnej strany renesančnej radnice. Na fasáde možno vidieť motívy mušle, rastlinné motívy a zreteľný chronogram 1901, označujúci dokončenie stavby. Istý čas sa tu nachádzala Poliklinika, čo vyjadruje had na berle – symbol lekárstva.

 

 

 

 

 

predelovač
47. Kopec Šibeník alebo ako a čím sa v Levoči trestalo

sibenik_20_G

Pohľad zo Šibeníka (Foto: Gabriela Hudáková)

Za mestom, na vrchu Šibeník sa vykonávali hrdelné tresty. K výsadám Levoče patrilo aj právo meča. Mesto zamestnávalo kata. Do čiernych smolných  kníh sa bielou kriedou zaznamenávali údaje o obvinených. Trest smrti mohol byť richtárom vyrieknutý po trojnásobnom prešetrení prípadu. Súdilo sa prísne. O hlavu mohol prísť nielen smilník, vrah, ale aj osoba zneužívajúca svoju úradnú moc. Takto pochodil aj istý Schmied, ktorí z úradnej moci, v deň keď nebol v službe, násilne ukončil samopašnú zábavu u mešťana Bremera. Šibeník, s krásnym výhľadom na okolie, je vhodný pre peších turistov i cyklistov.

 

 

 

 

predelovač
48. Mariánska hora

mar.hora_7_G

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Maiánskej hore (Foto: Gabriela Hudáková)

Mariánska hora s kostolom Navštívenia Panny Márie výrazne dotvára okolie mesta. Vedie k nej lipová aleja z polovice 19. storočia s piatimi kaplnkami. Táto strmá cesta nesie meno zosnulého pápeža Jána Pavla II., ktorý navštívil mesto v roku 1995. Púte sa tu konajú každoročne prvý júlový víkend a navštevujú ich pútnici z celého Slovenska i zo zahraničia. Dňa 3. októbra 2005 bola práve Levoča a Mariánska hora vybraná za člena Európskeho združenie mariánskych pútnických miest jeho delegátmi. Začlenila sa tak medzi svetové pútnické centrá ako Lurdy, Mariazell, Czenstochowa, či Fatima.

 

 

 

 

predelovač
49. Kohwald – Uhliská

Kohwald_3_G

Kohwald (Foto: Gabriela Hudáková)

Kopec Kohwald nachádzajúci sa neďaleko mesta, bol miestom stretávania sa štúrovcov, ktorí odišli z Bratislavy na protest proti prenasledovaniu Ľudovíta Štúra študovať na Evanjelické lýceum do Levoče. Patril k nim Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, Janko Francisci a iní. Tu recitovali vlastenecké básne, spievali slovenské piesne a snívali o slovenskej štátnosti. V chránenom areáli je vysadený porast s viacerými exemplármi líp malolistých – symbolom Slovanstva, z ktorých šesť má vysokú historickú hodnotu.

 

 

 

 

 

predelovač
50. Levočská dolina a vodná nádrž

priehrada_laco_1

Priehrada (Foto: Mestský úrad Levoča)

Hlboké a tiché lesy a nenáročný terén Levočských vrchov ponúkajú pravé turistické zážitky bez civilizačných vplyvov. Značkované trasy pohoria poskytujú ozajstné rekreačné turistické i cyklistické putovanie s nádhernými výhľadmi na široké okolie. V neďalekej Levočskej doline sa rozprestiera vodná nádrž s trávnatými plážami a celkovou rozlohou 3 ha. V letnom období je priam predurčená na kúpanie, člnkovanie, windsurfing, či plavbu vodnými bicyklami. Na svoje si tu prídu aj priaznivci rybolovu. V mestskej časti Levočská Dolina sa nachádza zimné lyžiarske stredisko s umelým zasnežovaním.

 

 

 

 

 

predelovač
51. Závada

Závada 058

Ľudová architektúra v Závade (Foto: Mestský úrad Levoča)

Prvá písomná zmienka rázovitej horskej obce pochádza z roku 1317. Spomína sa ako Villa Gottfredi. Leží v nadmorskej výške 800 až 820 m a bola kedysi poddanskou obcou mesta Levoče. Po svahu roztrúsené sa tu zachovali zrubové drevené domy na vysokých podmurovkách a sedlovou strechou. V obci je vybudovaný pôvodne gotický rímskokatolícky kostol, ktorý bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný. Za obcou a v priestore Racov a Zákruty sa nachádzajú lyžiarske vleky a zjazdovky. Pekné horské prostredie so vzácnou faunou a flórou je vhodné na oddych a rekreáciu.

 

 

 

Spracovala: Bc. Gabriela Hudáková, Dana Kristeková – Informačná kancelária mesta Levoča

 

 

Zdroj:
Chalupecký, Ivan: Dejiny Levoče II.
Kolektív autorov: Slovenské kráľovské mestá
Chleba Edmund: Levoča v dejinách
Kolektív autorov: Levoča – sprievodca mestom a okolím
Šeba, V. – Boháček, V.: Levoča a okolie
Lacika, Ján: Poznávame Slovensko – Spiš

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2 thoughts on “Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku”

  1. peterčákova píše:

    Chceli by sme si urobiť prehliadku vašich pamiatok v Levoči,čo by ste nám doporučili? Dakujeme

    1. ikle píše:

      Úprimne sa tešíme, že ste sa rozhodli navštíviť naše mesto 🙂
      Levoča oslovuje svojich návštevníkov bohatými dejinami, množstvom historických pamiatok, legendami aj krásnou okolitou prírodou. Má viac ako 300 národných kultúrnych pamiatok a je zapísaná spolu s Dielom Majstra Pavla v zozname UNESCO. V letných mesiacoch sa v meste koná kultúrny festival Dni Majstra Pavla.
      Čo v Levoči navštíviť?
      Kostol sv. Jakuba (UNESCO) s najvyšším dreveným neskorogotickým krídlovým oltárom na svete (18,62 m), z dielne Majstra Pavla z Levoče. Tohto roku bola dokončená jeho obnova, takže ho môžete vidieť v plnej kráse. V kostole je ďalších trinásť bočných oltárov – osem neskorogotických, dva renesančné a tri barokové. Interiér kostola je jedinečnou ukážkou stredovekého sakrálneho umenia.
      SNM – Spišské múzeum v Levoči má v meste tri expozície – Radnica, Dom Majstra Pavla a Výstavná sieň
      Expozícia Radnica je venovaná dejinám mesta Levoča. Predmety historického charakteru sú doplnené o bohatú ľudovoumeleckú produkciu Horného Spiša. V tejto expozícii sa konajú aj príležitostné výstavy.
      Expozícia Dom Majstra Pavla predstavuje život a dielo jedného z najväčších majstrov neskorej gotiky, stredovekého rezbára – Majstra Pavla z Levoče, autora hlavného oltára v Kostole sv. Jakuba v Levoči.
      Vo výstavnej sieni SNM Spišského múzea v Levoči prebieha momentálne tematická výstava U nas na Spišu.
      Okrem spomenutých expozícií môžete v Levoči navštíviť aj Galériu Mesta Levoča, Múzeum špeciálneho školstva a pútnické miesto Mariánsku horu, odkiaľ sú nádherné výhľady na široké okolie.
      Informačná kancelária mesta Levoča má v ponuke spoplatnenú sprievodcovskú službu. V prípade záujmu je potrebné objednať si ju v dostatočnom predstihu. Informácie nájdete na tejto stránke v časti Informačná kancelária.
      Otváracie hodiny a cenník vstupného nájdete na tejto stránke v časti Praktické informácie. V tejto sekcii si môžete stiahnuť mapu mesta alebo spracované okruhy s popisom jednotlivých pamiatok. Tiež sa tu nachádzajú Tipy na výlety do okolia, či iné užitočné informácie. V časti Levoča ponúka je aktuálny mesačný a rámcový ročný zoznam kultúrnych a športových podujatí.
      V prípade ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať, prípadne sa zastavte v Informačnej kancelárii mesta Levoča v čase svojho pobytu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *