Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

Osobnosti mesta Levoča /výber/

Ján Jakub  ADAMI  (1713 – 1792)

Rodák z Levoče, absolvoval univerzity v Jene a Halle. Bol predstaviteľom evanjelickej cirkvi na Slovensku, autorom viacerých náboženských prác, skvelým matematikom, znalcom baníctva a erudovaným včelárom. Zaraďuje sa medzi priekopníkov apidológie v Uhorsku a strednej Európe. Svoje praktické skúsenosti zo popísal v publikácii, prvej svojho druhu na Slovensku.

Ján Levoslav BELLA (1843 – 1936)

Hudobný skladateľ, pedagóg, organista, autor cirkevných i svetských hudobných diel, prvý hudobný skladateľ slovenského pôvodu, študoval na evanjelickom gymnáziu v Levoči. Je známy ako autor prvej slovenskej opery s názvom Kováč Wieland.

Ritta BOEMMOVÁ (1868 – 1948)

Rodáčka z Levoče, maliarka činná v rôznych umeleckých spolkoch. Pravidelne vypĺňala svojimi dielami výstavy. Koncom 19. Storočia sa usadila v Budapešti. Rodný Spiš  navštevovala často. Tu hľadala inšpirácie pre svoju tvorbu.

Ján BOTTO (1829 – 1881)

Študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom literárneho romantizmu a známe literárne osobnosti štúrovskej generácie.  Je autorom  balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.

Ján BREWER (1675 – 1744)

Syn Samuela Brewera, rodák z Levoče, študoval na tunajšom gymnáziu. Vyštudovaný lekár vytlačil počas svojej činnosti v rodinnej tlačiarni v Levoči vyše 100 titulov, z toho 25 slovenských. K najvýznamnejším patria diela slovenského polyhistora a vzdelanca Mateja Bela Grammatica Latina ( 1717)Institutiones linguae Germanicae (1718).

Samuel BREWER (1645 – 1699)

Mladší syn Vavrinca Brewera, rodák z Levoče. Ako kníhtlačiar zveľaďoval typografiu v rodinnej tlačiarni v Levoči a pozdvihol ju na svetovú úroveň. Významnou tlačou z jeho produkcie bol Orbis pictus Jána Amosa Komenského (1685), písaný štyroch jazykoch (latinčina, nemčina, maďarčina, čeština) doplnený o vzácne drevoryty. Počas svojho pôsobenia vyprodukoval 394 tlačí v rôznych jazykoch.

Vavrinec BREWER( ? – 1664)

Skutočný zakladateľ tlačiarenstva v Levoči, počas svojho 40-ročného pôsobenia vytlačil približne 298 diel. Medzi jeho najznámejšie vytlačené diela patril spevník  Cithara sanctorum Juraja Tranovského (1636), slovenský preklad Malého katechizmu Martina Luthera od Daniela Pribiša (1634)  a Januae linguae latinae Jána Amosa Komenského (1643).

Ján BYSTRICKÝ (1922 – 1986)

Rodák z Levoče, študoval na gymnáziu v Levoči, neskôr na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako geológ na rôznych pracoviskách, bol autorom geologických máp a vedeckým pracovníkom Geologického ústavu SAV. Zaoberal sa výskumom geologickej stavby Veľkej a Malej Fatry, Vysokých Tatier, Slovenského Rudohoria i Muránskej planiny a výskumom „triasu“ Západných Karpát.  Viaceré objavené fosílne druhy nesú jeho meno v medzinárodnej nomenklatúre. Bol vedúcim pracovnej skupiny, ktorá pracovala pre UNESCO.

Leonard COX  (1495 – 1549)

Poeta laureatus, slávny anglický humanista, autor prvej knihy v angličtine o rétorike. Učenec medzinárodného významu. Pozíciu rektora školy pri Kostole sv. Jakuba v Levoči získal v roku 1520 prostredníctvom Jána Henckela.Bolprvým vychovávateľom anglického kráľa Henricha VIII.

Jozef CZAUCZIK (1780 – 1857)

Rodák z Levoče, významný spišský neoklasicistický a romantický maliar a portrétista, priekopník slovenského novodobého krajinárstva. Je autorom veľkého oltárneho obrazu, podľa výjavu z evanjelia Kristus kráčajúci po mori zachraňuje topiaceho sa apoštola Petra v evanjelickom kostole,  oltárneho obrazu Zoslanie Ducha Svätého v Kostole sv. Ducha v Levoči a obrazu sv. Jozefa-pestúna na hlavnom oltári v Kostole sv. Ladislava a Kráľovnej anjelov v Levoči.

Martin ČULEŇ (1823 – 1894)

Slovenský pedagóg a matematik, v Levoči pôsobil ako učiteľ. Bol zakladateľom Matice slovenskej, Kníhtlačiarskeho spolku v Martine, Živeny, Spolku Sv. Vojtecha a Domu Matice slovenskej. Ako pedagóg napísal Arithmetiku pre 1. a 2. třídu nižšího gymnasia (Viedeň 1854) a Počtovedu čili arithmetiku pre I., II. a III. triedu nižšieho gymnázia, pre nižšie reálky a obecný život (Skalica 1866)

 František DÉNES (1845 – 1934)

Študoval a bol profesorom na gymnáziu v Levoči, je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Levoči. Turista, horolezec, geograf, geológ a glaciológ, priekopník zimného horolezectva Horlivý propagátor tatranskej turistiky, autor turistickej mapy Tatier. Zaslúžil sa o výstavbu mnohých tatranských turistických chodníkov, o vybudovanie cestného okruhu okolo Vysokých Tatier –  Cesty Slobody a Karpatského múzea v Poprade, ktoré je dnes súčasťou Podtatranského múzea.

 Pavol DOBŠINSKÝ (1828 – 1885)

Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči a  v rokoch 1850 – 1852 pôsobil  ako asistent u tunajšieho evanjelického farára a etnografa. Bol evanjelickým kňazom, pedagógom, autorom a prekladateľom romantickej poézie, vydavateľom, publicistom, národopiscom a folkloristom, zberateľom a editorom slovenských ľudových povestí, rozprávok, prísloví a porekadiel. Patrí k spisovateľom štúrovskej generácie.

 Július ÉRTEKEŠ (1910 – 1995)

Rodák z Levoče, umelec a stredoškolský pedagóg. Začínal ako figuralista a portrétista, neskôr ho priťahovala aj téma prírody a krajiny, čo  neskôr uprednostňoval. Inšpiroval ho  Spiš, architektúra jeho miest, no hlavne rodnej Levoče.

Daniel FALTIN (1927 – 2008)

Maturoval v Levoči, Čestný občan mesta Levoča (1997), cirkevný právnik. Po barbarskej noci (13/14. apríla 1950) opustil Slovensko a odišiel do Ríma, kde študoval na Právnickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity. V roku 1961 bol pápežom Ján XXIII. vymenovaný za pápežského preláta a v roku 1986 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za preláta – audítora Apoštolského tribunálu Rímskej roty.

Viliam FORBERGER(1848 – 1928)

Maliar, začínal v Levoči ako učiteľ. Obrazy, ešte počas života umelca, odkúpilo viedenské Albertínum, jedna z najväčších zbierok obrazov v Európe. Jeho najznámejším dielom na Slovensku  ostáva portrét Levočskej Bielej panej, ktorý sa nachádza v levočskej radnici (podľa najnovších výskumov sa v prípade tohto portrétu pripisuje možné autorstvo aj Jozefovi Czauczikovi).

Albert FUCHS (1808 – 1894)

Rodák z Levoče, slovenský fyzik, astronómiu študoval vo Viedni, matematiku v Gättingene. Jeho učebnica fyziky Természettan elemei  patrila k najkvalitnejším, ktoré sa na Slovensku používali v polovici 19. storočia. Bol spoluzakladateľom lekársko – prírodovedeckého spolku v Bratislave. Jeho štúdie obohacovali klasickú mechanistickú fyziku.

Fridrich Dávid FUCHS (1799 – 1874)

Rodák z Levoče,  preslávil sa v oblasti baníctva a hutníctva. Geodet a lesník, v 19. storočí patril medzi najlepších znalcov Vysokých Tatier. Vykonal presnejšie trigonometrické a barometrické meranie Vysokých Tatier na základe, ktorých boli určené nadmorské výšky jednotlivých štítov. Vyhotovil mapu Tatier a bol autorom jedného z prvých tatranských sprievodcov.V rokoch 1847 – 1848 založil drôtovňu a valcovňu v Levočskej doline (lokalita Levočských kúpeľov). Pochovaný je v Levoči na Evanjelickom cintoríne.

 Štefan GÁBORČÍK (1925 – ?)

Rodák z Levoče, absolvent tunajšieho gymnázia, venoval sa výskumu a šľachteniu. Pracoval v Šľachtiteľskej stanici Levočské Lúky. Je spoluautorom vyšľachtených odrôd lipnice lúčnej „Levočská“, psiarky lúčnej „Levočská, rezačky laločnatej „Rela“, mätonohu trváceho „Metropol“, kostravy trsťovitej „Lekora“, Timotejky uzlatej „Latima“ a Timotejky lúčnej „Timola“.Bol členom  vedeckej rady Výskumného ústavu lúk a pasienkov a Šľachtiteľskej rady pre krmoviny.

Samuel GENERSICH (1768 – 1844)

Mestský lekár v Levoči, pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Levoči. Botanik, dobový znalec spišskej a tatranskej flóry. Výsledky svojich pozorovaní zhrnul v diele Florae Scepusiensis elenchus… (Výber spišskej flóry, Levoča 1798). Patrila medzi prvé regionálne diela v Uhorsku napísané podľa Linného systému. Opísal v nej rastliny Spiša a Tatier. V roku 1806 bol menovaný za čestného člena Botanickej spoločnosti v Regensburgu.

Viktor GRESCHIK (1862 – 1946)

Rodák z Levoče, pôsobil ako riaditeľ katolíckej školy v Levoči. Historik a botanik, v oblasti biológie, mykológie a bryológie bol svetovou uznávanou osobnosťou. Zostavil herbár,ktorý  pozostával zo  185 viazaných zväzkov s počtom 25 000 položiek. Založil tradíciu turistických sprievodcov po meste. Zaoberal sa praktickým ovocinárstvom, na praktickej ovocinárskej výstave v roku 1901 predstavil 125 odrôd jabĺk a hrušiek.

 Gašpar HAIN (1632 – 1687)

Kronikár a levočský richtár, rektor, notár a autor diela Levočská kronika, ktoré je jedným z najvýznamnejších prameňov  k dejinám mesta a Spiša. Zipserische oder Leutschauerische Chronica und Zeitbeschreibung Gašpara Haina je vrcholom kronikárskej práce, v ktorej použil mestský archív a iné pramene.  Je po ňom pomenovaná ulica v Levoči, na námestí sa zachoval jeho dom, v ktorom bolo neskôr Evanjelické lýceum, dnes budova SNM – Spišského múzea v Levoči.

 Maximilián (Rudolf) HELL (1720 – 1792)

Jezuita, matematik, fyzik a astronóm pôsobil v rokoch 1746 – 1747 na gymnáziu v Levoči ako profesor. V roku 1755 sa stal riaditeľom Ríšskeho observatória vo Viedni. Je známy svojou vedeckou expedíciou na ostrov Vardö v severnom ľadovom mori, cieľom ktorej bolo pozorovanie  prechodu Venuše popred slnečný disk. V roku 1970 zaradila medzinárodná organizácia UNESCO 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.

 Ján HENCKEL (1481 –  1535)

Rodák z Levoče, kanonik varadínskej kapituly, levočský farár,  humanista, cirkevný hodnostár, autor teologických diel a vzdelanec patriaci k najvýznamnejším osobnostiam v ranonovovekých dejinách Levoče. Okolo roku 1524 sa stal dvorným kaplánom,  kazateľom a spovedníkom uhorskej kráľovnej Márie Habsburskej v Budíne. Počas jeho pôsobenia bol vo farskom kostole postavený terajší hlavný oltár a založené ďalšie dva. V rokoch 1515 – 1519 dal nad severnú predsieň s kaplnkou svätého Juraja postaviť na svoju dobu slávnu chrámovú knižnicu, tzv. Bibliotéku (Bibliotheca Leutschoviensis).

Gustav HERMANN (1817 – 1898)

Ako obchodník s koreninami sa do Levoče  prisťahoval v roku 1844 a svoj majetok venoval na dobročinne účely a záchranu pamiatok v Levoči. Financoval výstavbu nemocnice a mestského vodovodu v Levoči, založil základinu pri Evanjelickom kultúrnom ústave v Levoči. Vyznamenaný bol Rytierskym krížom Františka Jozefa. Je po ňom pomenovaná ulica v Levoči.

Michal HLAVÁČEK (1803  – 1885)

Lyceálny profesor v Levoči v rokoch 1832 – 1854, po jeho  príchode na tunajšie Evanjelické lýceum vzniká 26. 9. 1832 samovzdelávací spolok študentov Spoločnosť reči a literatúry československej, ktorého hlavnou úlohou bolo zdokonaľovať sa v materinskom jazyku. Inicioval vydávanie almanachu Jitřenka, v ktorom sa publikovali rukopisné básnické a prozaické práce členov spolku. Je pochovaný na Evanjelickom cintoríne v Levoči

Edmund HLEBA (1926 – 2011)

Študoval na gymnáziu v Levoči. V rokoch 1970-1974 absolvoval študijné pobyty v Nemecku, kde sa v rámci svojho profesijného bádateľského zamerania venoval štúdiu archívnych dokumentov. Stredobodom jeho výskumnej práce bola literatúra obdobia romantizmu so špecifickým zameraním na Levoču, ako druhého najvýznamnejšieho centra literatúry národného obrodenia. Bol organizátorom deviatich vedeckých konferencií Literárna Levoča a troch vedeckých konferencií Pedagogická Levoča, z konferencií pripravil vedecké zborníky.

Daniel SINAPIUS HORČIČKA (1640 – 1688)

Slovenský barokový spisovateľ a prekladateľ, horlivý obranca slovenského národa a slovenského jazyka. V Levoči pôsobil ako rektor, evanjelický kňaz a inšpektor gymnázia. Pracoval aj ako redaktor a korektor slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni, kdev roku 1685 prekladal dielo Jana Amosa Komenského Orbis pictus.Jepochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Levoči.

 Ján CHALUPKA (1791 – 1871)

Slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz, študoval na gymnáziu v Levoči.

Patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície. Autor mnohých dramatických hier s kocúrkovskou tematikou (Kocúrkovo, Trasorítka, Huk a Fuk, Trinásta hodina atď.) i prózy Bendeguz, v ktorej odsudzoval prepiaty nacionalizmus.

KAROL  I. RÓBERT z Anjou (1288 – 1342)

Uhorský kráľ v rokoch 1301/1307/1308 – 1342, udelil Levoči v roku 1321 rozsiahle právo skladu, ktoré vyzdvihlo význam stredovekého mesta a dopomohlo mu k nahromadeniu veľkého kapitálu, čo sa odrazilo v jeho architektúre, kultúre a vzdelanosti(Právo skladu spočívalo hlavne v tom, že nútilo kupcov prechádzajúcich Levočou, ostať v meste a po dobu 15 dní  prednostne a mnohokrát  pod cenu, ponúkať svoj tovar levočským kupcom, ktorí ho následne predali so značným ziskom) v kráľovských listinách (z roku 1317) označuje Levoču ako „civitas nostra regalis„, čiže naše kráľovské mesto.

Štefan KLUBERT (1919 – 1986)

Kňaz, vzdelanec, zveľaďovateľ kultúrneho bohatstva, Čestný občan mesta Levoča 2009 ( in memoriam), za duchovný vzor a vzor silnej osobnosti, za vynikajúce tvorivé činy a zásluhy, za udržanie a rozvoj levočských púti a statočné osobné postoje v rozhodujúcich dejinných udalostiach štátu pri výkone kňazskej služby. Pôsobil v Levoči ako okresný dekan, kde je po ňom pomenované námestie. Vynaložil veľké úsilie pri reštaurovanie hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba, bočných oltárov a iných vzácnych pamiatok.

Matej KORVÍN (1440 – 1490)

Uhorský kráľ, rakúsky vojvoda, za jeho vlády došlo ku kultúrnemu a ekonomickému rozkvetu krajiny a do uhorského kráľovstva prenikla myšlienky humanizmu a renesancie. Založil v Bratislave Univerzitu Istropolitana a univerzitu v Pešti. V roku 1474 navštívil Levoču a predpokladá sa, že z toho dôvodu bola vybudovaná južná predsieň v Kostole sv. Jakuba v Levoči a kaplnka nad ňou nazvaná Korvínovské oratórium.

 Janko KRÁĽ  (1822 – 1876)

Slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. 1. januára 1844 spolu s ďalšími 22 študentmi podpísal list proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora a 7. marca 1844 odišiel spolu s ďalšími 13 najvernejšími študentmi do Levoče na Evanjelické lýceum. Písal hlavne piesne a balady, z ktorých najznámejšia je Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko, zobrazuje sám seba v postave Janka a Štúrovcov, ktorý chceli zachrániť Slovensko.

 Ján LEIBITZER (1763 – 1817)

Rodák z Levoče, tu študoval a venoval sa záhradníctvu, ovocinárstvu a externe vyučoval nemčinu. Autor prvých odborných pomologických opisov na Slovensku, člen botanickej spoločnosti v Regensburgu a Ovocinárskeho spolku moravsko-sliezskeho v Brne. Zostavil príručky záhradníctva a ovocinárstva, opísal zakladanie škôlok, sadov, štiepenie, očkovanie, choroby a škodcov ovocných stromov, pestovanie zákrpkov a bielej repy. Venoval pozornosť pozberovému uloženiu a spracovaniu ovocia.

MAJSTER PAVOL Z LEVOČE (1460? – ?)

Stredoveký rezbár, do Levoče prišiel okolo roku 1500. Veľa informácii o jeho živote sa nezachovalo, pôsobnosť v Levoči je doložená v rokoch 1506 – 1537. Prvá písomná zmienka o jeho pobyte v Levoči pochádza z roku 1506, kedy sa stal členom prestížneho spolku Bratstva Božieho tela. Sochárske dielo umelca Majstra Pavla z Levoče bolo uznané ako výnimočný prínos pre svetové kultúrne bohatstvo a je zapísané v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Autor najvyššieho neskorogotického oltára na svete (18,6 m) v Kostole sv. Jakuba v Levoči. Je po ňom pomenované hlavné historické námestie v Levoči, Kultúrny festival Dni Majstra Pavla, rezbársky Plenér Majstra Pavla a zachoval sa tu dom, v ktorom rezbár žil a tvoril. Vytvoril mnoho ďalších významných diel roztrúsených po celom Slovensku, vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Ďalšie výnimočné sochy a krídlové oltáre v levočskom chráme – oltár sv. Mikuláša, oltár sv. Jánov, oltár sv. Anny, jazdecké súsošie sv. Juraja, súsošie z oltára Narodenia Pána a socha Ukrižovaného na korvínovskom oratóriu.Majster Pavol z Levoče bol Slovákmi zvolený za najvýznamnejšiu osobnosť milénia.

Ján MARSCHALKO (1818 – 1877)

Sochár európskeho významu, pochádzal z Levoče. Jeho neogotické sochy z konca 19. storočia zdobia košický Dóm sv. Alžbety a veľké kamenné levy Reťazový most v Budapešti. V Levoči sa zachoval z jeho tvorby náhrobník na Evanjelickom cintoríne.

Janko MATÚŠKA  (1821 – 1877)

Slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik.  Študovať na Evanjelické lýceum do Levoče prišiel v roku 1844 z Bratislavského lýcea, odkiaľ odišiel na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z profesúry. Zložil burcujúcu báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá bola zhudobnená na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku, prvý krát sa táto hymnická pieseň spievala v levočskom lýceu, upravená sa stala 12. decembra 1918 súčasťou česko-slovenskej hymny a od roku 1993 je hymnou Slovenskej republiky.

Ján Jakub MÜLLER (1780 – 1828)

Pôsobil v Levoči, príslušník spišskej rodiny výtvarných umelcov. Maliar, zakladateľ tradície novodobého spišského krajinárstva. Autor ideálnych krajín od ktorých prešiel ku krajinomaľbe s romantickými a realistickými prvkami Pohľad na Levočskú dolinu, Pohľad na Spišský hrad. Tvorba sa orientovala na spišskú romantizujúcu krajinu spracovanú technikou gvašu. Pripisujú sa mu i niektoré posmrtné portréty spišských šľachticov.

Šimon ONDRUŠ (1924 – 2011)

Slovenský jazykovedec, slavista, slovakista, indoeuropeista, etymológ, paleoslovenista a pedagóg. Zaoberal sa najmä porovnávacou slovenskou a indoeurópskou jazykovedou, etymológiou, staroslovienčinou, všeobecnou jazykovedou, dejinami jazykovedy, bol členom redakčných rád odborných časopisov, zborníkov a publikácií. Študoval v Levoči. Pracovník katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, asistent na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe,  lektor slovenského jazyka na Univerzite Ľudovíta Košúta v Debrecíne v Maďarsku, podpredseda Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV,  profesor češtiny a slovenčiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, predseda Slovenského komitétu slavistov, riaditeľ Studia Academica Slovaca, člen Vedeckého kolégia jazykovedy SAV, člen Vedeckého kolégia pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení, člen výboru česko -slovensko – bulharského priateľstva pri Česko-slovenskej spoločnosti pre medzinárodné styky v Prahe, člen Ústrednej jazykovej rady.

JÁN PAVOL II.  – Karol Józef WOJTYLA (1920 – 2005)

Poľský duchovný,  264. Rímsky pápež (v období 1978 – 2005), prvý netaliansky pápež od roku 1522,  blahorečený 1. mája 2011. Dňa 26. januára 1984 povýšil Kostol Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči na menši baziliku (bazilica minor). Za jeho prítomnosti sa konala  na Mariánskej hore v Levoči dňa 3. 7. 1995 zatiaľ najväčšia púť, ktorej sa zúčastnilo 650 000 pútnikov zo Slovenska i zahraničia

Jozef Maximilián PETZVAL (1807 – 1891)

Študoval na Vyššom katolíckom gymnáziu v Levoči 1818 – 1821. Vynálezca, fyzik, matematik, zakladateľ modernej optiky, pôsobil ako profesor fyziky a matematiky v Pešti a vo Viedni. Zaoberal sa optikou,  venoval sa akustike, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Jeho vynález objektívov s prevratným konštrukčným riešením mal celosvetový význam. Navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu a zdokonalil mikroskop. Bol členom viedenskej akadémie vied a členom Jednoty českých matematikov. Vyznamenaný Radom Františka Jozefa. V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvala, čo je ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie.

Andrej PROBSTNER ml. (1795 – 1853?)

Študent levočského lýcea, geometer, banský odborník, zemepán, riaditeľ baní a hút, člen významného levočského rodu. Najvýznamnejší účastinár poráčsko – rudnianskeho ťažiarstva Rochus, stál v čele Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti, riadil medenú hutu Jána Stolenského. Aktívne sa podieľal na verejnoprospešných prácach v meste. Odkúpil časť hradieb, prerazil v nich priechod a dal postaviť klasicistický altánok, oproti altánku na druhej strane cesty postavil klasicistickú kúriu, v jednom z výklenkov hradieb nechal namaľovať obraz Levočskej bielej panej.

Andrej PROBSTNER st. (1758  – 1833)

Bol členom jednej z najvýznamnejších levočských rodín, pokračovateľ rodinnej baníckej tradície. Inžinier, začínal ako banský geometer, vyhotovil mapu Levoče a jej predmestia. Levočský poštmajster, bol tiež zainteresovaný pri výstavbe vodnej priekopy a vodovodu v meste. Riaditeľ baní a predseda Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti, patril k odborníkom v ťažiarstve,  železiarstve a metalurgii. Jeho zásluhou sa vybudovali hámre – diele  na spracovanie ocele a železa pri dedinke Jakubany a v Levočských vrchoch, vysoké pece a drôtovňu v Levočskej doline (objekt bývalých Levočských kúpeľov). V Levoči patrili jeho rodine viaceré objekty ( bývalá budova Centra voľného času pri Kežmarskej ceste, bývalé očné oddelenie v levočskej nemocnici, Kováčová vila v Levočskej doline), patrila im dedina Jakubany, Nová Ľubovňa a spravovali tiež Ľubovnianske kúpele. Podporoval kultúru v Levoči. Vybudoval Probstnerovú cestu „Probstnerku“, ktorá spájala Levoču a Novú Ľubovňu, prechádzala a spájala všetky významné objekty, ktoré rodina vlastnila. Viedol razenie hlavnej dedičnej štôlne Ladislav v Krompachoch (1784 – 1815). Za svoje zásluhy získal zásluhou armálesu v roku 1833 šľachtický titul. Po Probstnerovcoch je pomenovaný hlavný ťah prechádzajúci Levočou, zachovala sa rodinná hrobka na Evanjelickom cintoríne v Levoči.

Artúr Napoleon PROBSTNER (1829 – 1894)

Syn Andreja Probstnera ml., študoval na evanjelickom gymnáziu v Levoči. Banský inžinier, viedol Hornouhorskú ťažiarsku spoločnosť, zaslúžil sa o modernizáciu mnohých banských závodov. Zapájal sa do kultúrneho a politického života Levoče. Zaslúžil sa o vznik peňažného ústavu v Levoči v roku 1869 – Spišskej úverovej a priemyselnej banky. Spolupracoval pri výstavbe Košicko-bohumínskej železničnej trate, bol členom riaditeľstva spoločnosti Košicko-bohuminskej železnice, zaslúžil sa o železničné spojenie medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou.

 Ján FRANCISCI-RIMAVSKÝ  (1822 – 1905)

Národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej. V rokoch 1834 – 1839 študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, v ktorom bol neskôr zástupcom profesora Michala Hlaváčka v  Spoločnosti reči a literatúry česko-slovanskej. V Levoči je po ňom pomenované gymnázium. Bol jednou z najvýznamnejších osobností predrevolučného i porevolučného obdobia slovenského národného, politického i kultúrneho života 19. storočia. V roku  1844 založil v Levoči Jednotu mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku.

Ján ROMBAUER(1782 -1849)

Rodák z Levoče, maliar, portrétista, s orientáciou na ruské romantické maliarstvo, patrí k významným predstaviteľom maliarstva 19. storočia na území terajšieho Slovenska.Od roku 1806 pôsobil v Petrohrade, kde bol dvorným maliarom cára Alexandra I. Maľoval portréty ruských a poľských šľachticov i oltárne obrazy. Po roku 1824  žil až do smrti v Prešove.

Samuel ROTH (1851 – 1889)

Profesor levočského gymnázia, od roku 1887 jeho riaditeľ. Slovenský prírodovedec, geológ, pedagóg a zakladateľ speleoarcheológie, v jaskyni Aksamitka našil prvé paleolitické nálezy na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec. Člen Uhorského karpatského spolku so sídlom v Levoči. Po štúdiu prírodných vied na univerzite v Budapešti sa zaoberal geológiou, speleológiou, glaciológiou a limnológiou Vysokých Tatier a ich okolia. Napísal učebnice z botaniky, mineralógie i zoológie. Pri skúmaní jaskýň v Tatrách, Pieninách a Ružíne dokázal osídlenie v týchto oblastiach v staršej dobe kamennej. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Levoči.

Aurel STODOLA (1859 – 1942)

Navštevoval Levočskú maďarskú kráľovskú vyššiu reálnu školu. Typ všestranného človeka, fyzik, technik, konštruktér, vynálezca, vytvoril priekopnícke dielo, vďaka ktorému bol už za života označený za „otca parných turbín“. Vzbudzoval úctu vedeckého sveta i takého génia, akým bol Albert Einstein. Za zásluhy a prínos pre moderné strojárstvo ho ocenili mnohé prestížne európske univerzity a za celoživotné dielo získal v Anglicku najvyššie vyznamenanie Medzinárodnú medailu Jamesa Watta, obdobu Nobelovej ceny v technických vedách.

Miroslav  STOLINA (1923 – 2004)

Žil v Levoči a študoval na tunajšom gymnáziu. Čestný občan mesta Levoča (2003) za vynaložené úsilie pre rozvoj starobylého mesta Levoča, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena mesta Levoča doma i v zahraničí, pri príležitosti vzácneho životného jubilea 80 rokov. Významná osobnosť slovenského moderného lesníctva a ochrany lesa,  zaradil medzi popredné vedecké a pedagogické osobnosti.  Svojím rozsiahlym dielom významne ovplyvnil lesnícku vedu. Je považovaný za zakladateľa a tvorcu modernej náuky o ochrane lesa.

Ludvík SVOBODA (1895 – 1979)

Generál, prezident Československej socialistickej republiky 1968 – 1975. S 1. česko-slovenským armádnym zborom na východnom fronte, ktorému velil v II. svetovej vojne,  oslobodil  Levoču 27. 1. 1945.

Ján SZILASSY (1705 – 1782)

Pôsobil v Levoči v cechu zlatníkov. Pokladá za najznámejšieho a najplodnejšieho vo svojom odbore na území Uhorska. Pre jeho dielo je charakteristické najmä aplikovanie maľovaných emailových medailónikov. V tvorbe využíval biblické témy a veduty miest. Podstatu jeho známeho diela tvorí stovka liturgických predmetov, zaradených medzi hnuteľné národné kultúrne pamiatky. V Kaplnke sv. Juraja pri Kostole sv. Jakuba v Levoči sú uchované vzácne bohoslužobné predmety z  jeho produkcie – tento zlatý poklad, pochádzajúci z druhej polovice 18. storočia, je od roku 1992 národnou kultúrnou pamiatkou, pozostáva z monštrancií, kalichov, krížov a iných bohoslužobných predmetov.

Ján THURZO III. (1437 – 1508)

Rodák z Levoče, kremnický komorský gróf, obchodník, podnikateľ európskeho významu, znalec modernej dolovacej techniky, levočský, krakovský a banskobystrický mešťan, zvolenský župan. Patril k priekopníkom ranokapitalistického podnikania v európskom baníctve a k hlavným veriteľom uhorského panovníckeho dvora. V roku 1495 založil spolu s Jakubom Fuggerom z nemeckého Augsburgu – najbohatším mužom stredoveku,  Thurzovsko-fuggerovskú obchodno-ťažiarsku spoločnosť, ktorá v tom čase patrila k najvýznamnejším producentom medi na svete a pre svoje spravovanie už vtedy využívala podvojné účtovníctvo.

Štefan ZAMKOVSKÝ (1908 – 1961)

Rodák z Levoče,slovenský horolezec, horský vodca a chatár.V rokoch 1942 -1943 postavil s manželkou Ľudmilou v dolnej časti Malej studenej doliny vo Vysokých Tatráchútulnú vysokohorskú chatu, známu dnes pod menom Zamkovského chata.

Ivan Branislav ZOCH (1843 – 1928)

Významný slovenský vedec, polyhistor, encyklopedista, spisovateľ, prekladateľ, pedagóg, prírodovedec, jazykovedec. Študoval na gymnáziu v Levoči. Zaoberal aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími disciplínami, autor vyše 270 prác a štúdií. Autor učebnice fyziky a geometrie, spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky. Spracoval pedagogickú koncepciu Naegelsbacha (1896). Vypracoval špeciálnu metódu na určovanie rýchlosti zvuku v rozličných plynoch, vyhotovil prístroj na jeho meranie a v roku 1867 ho predstavil  na Svetovej výstave v Paríži. V optike sa zameral na fotografiu, zakladateľ litografického ústavu v Revúcej. Venoval pozornosť odbornej slovenskej terminológii (matematickej, fyzikálnej, telocvičnej). Priekopník telovýchovy, zakladateľ spolku Sokol. Ako prvý zaviedol školské výlety a vyučovanie telesnej výchovy.

 

Spracovala:  Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Zdroje:

  • ČAPLOVIČ, Ján: Portréty dejateľov Oravy. – Dolný Kubín : ORA-PRESS, 1990. – s. 48.
  • HRABOVEC, Ivan. Príspevok k dejinám botaniky a zoológie na Slovensku do konca 18. storočia. In Z dejín vied a techniky na Slovensku, III, 1964, s. 237 – 263.
  • HOUDEK, Ivan – BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Bratislava: Šport, 1976. s. 240
  • CHALUPECKÝ Ivan: Viktor Greschik ako človek a historik, : “Pohľady do minulosti. Zborník prednášok z histórie”. Zv. 4. [Red.]: Novotná Mária. Levoča, Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči – Mesto Levoča 2004, s. 9-14
  • PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, Anna: Slovenské výtvarné umenie národného obrodenia. Bratislava 1966. s. 290.
  • SELECKÁ, Eva: Stredoveká levočská knižnica. Martin 1974. Kódexy zaevidoval: SOPKO, Ján: Stredovweké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a v Rumunsku. Martin 1982.
  • Biografický lexikón Slovenska. I., A-D. 1986. Martin : Matica slovenská. S. 539
  • Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1989, zv. 3
  • Slovenský biografický slovník, III. K-L. 1989. Martin : Matica slovenská. S. 447
  • Slovenský biografický slovník R-Š, 1992, Martin: Matica slovenská. s. 261
  • TIBENSKÝ, Ján a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1986. s. 428
  • TIBENSKÝ, Ján. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Martin : Osveta, 1979. s. 534
  • Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Augustín Maťovčík… [et al.]. – Martin : Matica slovenská, 1999. – s. 226.
  • Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – s. 172
  • Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. III. – Martin : Matica slovenská, 1989. – s. 23-24.
  •  MAŤOVČÍK, Augustín: Vavrinec Čaplovič a jeho bibliotéka. – Martin : WIST, 1999.
  • Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. – s. 212.
  • Slovenský biografický slovník K-L. – Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – s. 109.
  • Slovenský biografický slovník M-Q. – Zv. 4. – Martin : Matica slovenská, 1990. – s. 367-368.
  • Slovenský biografický slovník R-Š. – Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. – s. 466-67.
  • Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Levoča, Fond Magistrát mesta Levoča, AML XXI A/49.
  • Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Levoča, Fond Magistrát mesta Levoča, AML XXI A/82.
  • http://www.slovacivosvete.sk
  • MAŤOVČÍK, A. et. al: Slovenský biografický slovník 5 R – Š. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80 – 7090 – 216
  • www.wikipedia.sk
  • www.osobnosti.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *