Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

ŠTÚROVSKÉ ŠTUDENTSKÉ CENTRUM

Ľudovít Štúr – vzdelanec, kodifikátor spisovnej slovenčiny, publicista, básnik, pedagóg a vodca štúrovského hnutia. Považuje sa za jednu z najvýznamnejších osobností moderných dejín slovenského národa.

V dňoch 11. – 16. júla 1843 sa Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban stretli na Hurbanovej evanjelickej fare v Hlbokom, aby sa tu dohodli na novej podobe spisovného slovenského jazyka. Jeho základom sa stalo stredoslovenské nárečie.

Uzákonením spisovnej slovenčiny začala narastať sebadôvera národa, zvyšovala sa kultúrna úroveň a vzdelanosť širokej vrstvy ľudu. Tieto skutočnosti vrchnosť znepokojovali. Ľudovít Štúr pôsobil v tom čase ako zástupca profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej a v Spoločnosti česko-slovanskej na Evanjelickom lýceu v Bratislave.  Pod vplyvom Ľudovíta Štúra sa na Evanjelickom lýceu v Bratislave sformovala nová generácia obrodencov – štúrovci  a Katedra reči a literatúry československej sa stala centrom národného hnutia. Pre tieto jeho aktivity ho 31. 12. 1843 zbavili školskí a cirkevní hodnostári funkcie námestníka. Viacerí rozhorčení študenti odišli z toho dôvodu študovať do Levoče. Táto vzbura študentov proti školskej vrchnosti mala veľký význam v slovenskom študentskom hnutí a levočské Evanjelické lýceum zohralo v národnohistorickom vývoji v 19. storočí dôležitú úlohu.

Práve za týchto osudných udalostí a počas protestného odchodu študentov z Bratislavy do Levoče vznikla hymnická pieseň „Nad Tatrou sa blýska“. Autorom jej textu je Janko Matúška a napísaná bola na nápev ľudovej piesne „Kopala studienku“. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha pod titulom „Prešporskí Slováci, budúci Levočania“ (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané). Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom „zastavme sa, bratia“) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu „zastavme ich, bratia“. Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.

Národnobuditeľské a literárne úsilie sa u študentov Evanjelického lýcea v Bratislave formovalo po vedením Ľudovíta Štúra. Na levočskom Evanjelickom lýceu to bolo pod vedením Michala Hlaváčka a Jána Francisciho-Rimavského. Evanjelické lýceum sa nachádzalo na námestí v  Hainovom dome. Dodnes je tu pamätná tabuľa s textom „ HAINOV DOM – NESKORŠIE EVANJELICKÉ LÝCEUM, ZNÁME ÚČINKOVANÍM ŠTÚROVCOV V LEVOČI V ROKOCH 1844 – 1848. TU PÔSOBILI PROF. MICHAL HLAVÁČEK, JÁN BOTTO, PAVOL DOBŠINSKÝ, JÁN FRANCISCI A MNOHÍ INÍ VÝZNAMNÍ SLOVENSKÍ RODOĽUBOVIA“.

hain_15_D

Pamätná tabuľa na Hainovom dome v Levoči (Autor: Dana Kristeková)

 

 

Michal Hlaváček založil v roku 1832 v Levoči  Jednotu mládeže slovenskej. Študenti si tu dopĺňali vedomosti z literatúry, gramatiky a dejín. Od roku 1940 vydávali výber zo svojej poézie v almanachu Jitřenka. V tomto spolku  vzniklo Súkromné divadlo levočských ochotníkov, ktoré od októbra 1845 do júna 1846 pripravilo 22 predstavení, z toho 17 premiér a 5 repríz. Mladí štúrovskí divadelníci uskutočňovali predstavenia v priestoroch domu levočského mešťana Andreja Probstnera, v ktorom ako rodinný učiteľ býval aj Ján Francisci. Predstavenia dávali na vedomie ceduľami, ktoré si najprv vyhotovovali ručne, neskôr tlačou a prikláňali sa v nich k romantizmu. V Levoči odohrali študenti divadelné hry Janka Matúšku, veselohry Jána Chalupku (Kocúrkovo, Trasorítka, Všetko naopak), ale aj trojdejstvovú hru Mikuláša Dohnányho  Odchod z Breťislavy, v ktorej sa autor pokúsil dramatický spracovať príbeh odchodu Štúrových študentov z Bratislavy.

Počas víkendov sa mladí štúrovci stretávali na kopci Kohlwald. Tu viedli politické i literárne rozpravy, tvorili a recitovali. Na počesť Ľudovíta Štúra, stojí v severnom parku, na Námestí Majstra Pavla v Levoči, socha Ľudovíta Štúra. Autorom sochy Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti vytvoril zo spišského travertínu akademický sochár František Gibala. Slávnostne bola odhalená 30. októbra 1949.

Vláda Slovenskej republiky pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.

 

Zdroj:  www.osobnosti.sk, www.nocka.sk, www.noveslovo.sk, www.pluska.sk, Edmund Hleba – Levoča v dejinách

Spracovala a autor fotografií: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča