Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

Legenda o krvi levočských richtárov

Levoča podporovala Karola I. Róberta z Anjou a tiež sa značnou mierou zaslúžila o jeho víťazstvo nad Matúšom Čákom. V tomto boji však vykrvácal levočský richtár a tak Levočania vyslali ku kráľovi poslov s prosbou, zväčšiť chotár mesta o územie, na ktorom skonal. Karol I. Robert im vyhovel a kurióznu výsadu „krvi levočského richtára nech je daná zemezískavacia sila“   zahrnul medzi  privilégia, ktoré udelil Levoči v roku 1321. Bez pripomienok ju potvrdili aj nasledujúci panovníci. Svoje právo využili Levočania opäť v roku 1700.

V tom roku si levočský richtár Kramler užíval so spoločníkmi novoročnú poľovačku na svojom chotári, ku ktorému sa priblížil spišský podžupan Pavol Görgey. Keďže sa páni nemali príliš v láske, Kramler zastrelil podžupanovi psa, ktorý naháňajúc srnky, prebehol na jeho pozemok. Ani Görgey nelenil a nechcel ostať svojmu protivníkovi nič dlžný. Stlačil spúšť a ranený Kramler klesol na zem. Richtárovi spoločníci sa chytili rozumu, zobrali raneného Kramlera na ruky a tak dlho ho nosili po görgeyovskom chotári, kým z neho kvapkala krv. Tak veľký kus pozemku pripadol Levoči prostredníctvom výsady Karola I. Róberta druhý krát.

Podľa saského zvyku pochovali mŕtveho richtára bez pravej ruky. Levočania mu ju odsekli, zabalzamovali a vystavili v sklenenej skrinke na radnici. Tu sa mala nachádzať až do dňa pomsty. Do toho času nariadila mestská rada obyvateľom smútok. Na verejnosti sa ukazovali v čiernom oblečenínesmeli sa veseliť. Levoča sa stala pre Görgeya nebezpečným miestom a zasadania Spišskej stolice presunul do Hrhova. Po piatich rokoch, keď si myslel, že Levočania na pomstu zabudli, objavil sa opäť v Levoči. Len čo prešiel mestskou bránou, nahnevaní obyvatelia ho spútaného predviedli pred mestskú radu, pod vedením nového richtára Antona Fabriciusa. Radní páni odsúdili podžupana na smrť sťatím. Popravu si vraj Levočania patrične vychutnali a po nej umiestnili pravú Kramlerovu ruku k jeho telu do hrobu.

 

Obálka románu Čierne mesto Zdroj: AHA ANTIKVARIÁT

Obálka románu Čierne mesto Zdroj: AHA ANTIKVARIÁT

Tieto udalosti zo začiatku 18. storočia opísal Kálman Mikszáth vo svojom románe Čierne mesto, ktorý bol sfilmovaný.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Zdroj: KÁLMÁN, Mikszáth: Čierne mesto. 1. vyd. Bratislava: Slovenský   spisovateľ, 1962. 411 s.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *