Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

História mesta

Listina uhorského kráľa Bela IV. z 19. 9. 1249

Listina uhorského kráľa Bela IV. z 19. 9. 1249

Mesto má bohatú a slávnu históriu. Začala sa písať začiatkom 13. storočia, kedy sa pri pôvodných slovanských osadách, na území dnešnej Levoče,  usídlili nemeckí prisťahovalci. Príchod Sasov znamenal pre Spiš značný rozvoj v  obchodovaní, remeslách   i baníctve. Hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov sa stala práve Levoča.  Zásluhou výhodnej polohy, na križovatke starých obchodných ciest a prostredníctvom panovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad, došlo k najväčšiemu rozkvetu Levoče v oblasti architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel v 15. a 16. storočí. Bola jedným z ústredných centier renesancie a humanizmu. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mesta Uhorska. Jej hospodársku stagnáciu neskôr spôsobili požiare, boje o panovnícky trón, povstania, vojny a hlavne odklonenie pôvodnej   trasy   pri   stavbe Košicko – bohumínskej železnice od Levoče na Spišskú Novú Ves.

  • Okolie Levoče bolo osídľované od doby kamennej, cez dobu bronzovú (pohrebisko lužickej kultúry), laténsku až po dobu veľkomoravskú (slovanské sídlisko), čo dokazujú archeologické nálezy.
  • Na území Levoče jestvovali už v 12. storočí tri  slovanské osady. Hlavná osada bola na križovatke starých obchodných ciest, juhovýchodne od dnešného mesta, v lokalite Stará Levoča. Sústreďovala sa pri románskom Kostole sv. Mikuláša. Druhá sa rozprestierala pri dnešnej Košickej bráne, okolo Kostola Ducha Svätého.Tretia osada, s kostolíkom zasväteným sv. Alžbete Durínskej, ležala v blízkosti dnešného kruhového objazdu, smerom na Poprad.
  • V roku 1241 sa v blízkosti slovanských osád usídlili nemeckí kolonisti –  šikovní roľníci, remeselníci a obchodníci. Po nájazde Tatárov, prišli na pozvanie kráľa Bela IV., aby spustošenú krajinu hospodársky aj vojensky posilnili. Kráľ udelil Sasom veľké donácie.
  • Mesto ležalo na križovatkách dôležitých obchodných ciest, ktoré sa napájali na medzinárodné trasy spájajúce oblasti južnej a východnej Európy s Baltikom.
  • V stredoveku tvorili Nemci najbohatšiu časť obyvateľstva miest.
  • Prvá písomná zmienka o Levoči  sa nachádza v listine uhorského kráľa Bela IV. z 19. 9. 1249. Pri vymedzovaní hraníc chotára obce je v listine uvedené, že istá jeho hranica smerovala „k veľkej ceste, ktorá vedie do Levoče“. Dokument je uložený v Štátnom archíve v Levoči, vo fonde Spišské Prepošstvo.
  • V roku 1271 vystupuje Levoča v listine kráľa Štefana V. ako centrum Provincie XXIV. spišských miest. Mesto malo výsadypráva slobodného kráľovského mesta – vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, právo ťažiť rudu, vykonávať remeslo, užívať lesy a obchodovať.
  • Koncom 13. storočia mesto opevňovali kamenné hradby – dôležitý atribút mestskosti.

divider2

  • V roku 1317 je Levoča v kráľovských listinách označovaná ako „civitas nostra regalis“, čiže naše kráľovské mesto.
  • Začiatkom 14. storočia prišli do Levoče minoriti. Rehoľa šírila mariánsku úctu, zaviedla do cirkvi sviatok Navštívenia Panny Márie a stanovila jeho slávenie na 2. júla. Tomuto sviatku zasvätili minoriti kaplnku na Mariánskej hore.
  • Významné právo skladu, o ktoré viedla Levoča s Kežmarkom dlhoročný spor, tzv. storočnú vojnu, udelil mestu kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1321. Právo ukladalo  kupcom, prechádzajúcim Levočou,  ostať so svojim tovarom v meste a po dobu 15 dní  ho prednostne a často krát pod cenu ponúkať levočským kupcom. Tí ho potom so ziskom predávali ďalej.

divider2

  • Od 15. storočia sa stali obchodníkmi s kovmi v Krakove a Levoči Thurzovci. Podnikali v oblasti hutníctva a baníctva na Spiši, Gemeri, v Poľsku, v Čechách a v Nemecku. V roku 1494 založili Thurzovsko – Fuggerovskú spoločnosť. Obchodovala s meďou po celej Európe a okolo roku 1500 ovládla výrobu drahých a neželezných kovov v Uhorsku. Thurzovci vlastnili v Levoči na námestí domy. V meste podporovali školstvo, umenie a kultúru.
  • Začiatkom 15. storočia sa Levoča stala členom združenie piatich najvýznamnejších hornouhorských slobodných kráľovských miest (Levoča, Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov) s názvom Pentapolitana.
  • V 15. storočí bola v Levoči zriadená prvá stredná škola pri Kostole sv. Jakuba. Mesto malo už vtedy riadnych lekárovlekáreň.
  • Rozvoj Levoče vrcholil v 15. a 16. storočí. Vďaka privilégiám a výhodnej polohe bola v tom období hospodárskym, politickým a cirkevným centrom Uhorska, čo podnietilo jej kultúrny a architektonický rozkvet. Mesto podporovalo vzdelanosť, financovalo školu, knižnicu a kúpele. Pôsobili tu obchodníci a remeselníci, združení vo vyše 40 remeselníckych cechoch.
  • V súdnych záležitostiach patrila Levoča  priamo pod najvyššieho kráľovského úradníka – personalistu. Túto výsadu mali iba 4 mestá v Uhorsku. Panovníci si mesto často vyberali  za miesto svojich politických stretnutí.  V roku 1474  navštívil Levoču Matej Korvín a v roku 1497 štyria bratia Jagelovci (jeden poľský a jeden uhorský kráľ).

divider2

  • Talentovaný rezbár Majster Pavol prišiel do Levoče v roku 1506. Jeho pôsobenie  je tu doložené do roku 1537. Majstrovo sochárske dielo preslávilo Levoču na celom svete.
  • V stredoveku bolo mesto  známe dobrou školou a podporou nadaných žiakov. V rokoch 1520 – 1521 pôsobil v Levoči ako rektor školy Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII.
  • V rámci šírenia reformácie, prijali mestá Pentapolitany v roku 1549, spoločné evanjelické augsburské vyznanie. Evanjelici zabrali všetky katolícke kostoly v Levoči.
  • Počas reformácie, okolo roku  1558, vzniklo v Levoči  evanjelické gymnázium, známe v celom Uhorsku. Študijný poriadok, ktorý vypracoval pedagóg Ján Mýlius v roku 1589, urobil z gymnázia najlepšie organizovanú školu v tom období na území Uhorska.
  • Vývoj mesta čiastočne spomalili boje o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským v rokoch 1527 – 1538, ale aj požiare v rokoch 1550 a 1599. Napriek tomu Levoča prosperovala celé 16. storočie.
  • V roku 1580 dal Rudolf II. Levoči právo na tri výročné trhy. Najchýrnejšie jarmoky sa konali 25. júla na sv. Jakuba a 16. októbra na sv. Galiusa.

divider2

  • Jednu z najproduktívnejších a najvyspelejších tlačiarní Uhorska založil v roku 1624 Vavrinec Brewer práve v Levoči. Na vrchol svojej kníhtlačiarskej činnosti sa dostala v 17. storočí.   V roku 1636 bol v nej vytlačený kancionál Cithara Sanctorum Juraja Tranovského a v roku 1685  štvorjazyčný Orbis Pictus Jana Amosa Komenského. Ilustrátorom levočského vydania Komenského diela Orbis Pictus bol Jonáš Bubenka, profesor tunajšieho evanjelického gymnázia. V Brewerovej tlačiarni sa tlačili kalendáre, katechizmy, učebnice a iné literárne diela. Redaktorom i korektorom tlačiarne bol Daniel Sinapius Horčička, barokový spisovateľ. Do konca 17. storočia v nej vyšla prakticky polovica kníh vydaných na území Slovenska.
  • Od roku 1625 prevádzkovala v meste rodina Brewerovcov kníhkupectvo. Jediné na Spiši bolo do druhej polovice 19. storočia.
  • V roku 1654 navštívil Levoču Jan Amos Komenský, učiteľ národov. Prvé norimberské vydanie Orbis Pictus z roku 1658,  zaviedli ako učebnicu v levočských školách v roku 1670, ale niektoré jeho knihy sa tu používali aj pred rokom 1650.
  • 12. 7. 1671 bola založená levočská rezidencia Spoločnosti Ježišovej. Členovia spoločnosti, známi ako jezuiti, prevzali v Levoči kostol s kláštorom po minoritoch. V roku 1672 dostavali v meste gymnázium. Obnovili mariánsku úctu, najmä organizovaním veľkých púti na Mariánsku horu 2. júla.

divider2

  • V 18. storočí Levoču ohrozujú náboženské spory spôsobené protireformáciou, ako aj stavovské povstania. Hlavným motívom protihabsburskýchstavovských povstaní bol odpor proti reformácií. Z obdobia stavovského povstania Františka II. Rákociho, z rokov 1703 – 1709 je známa legenda o Levočskej bielej panej.
  • V rokoch 1746 – 1747 vyučuje na jezuitskom gymnáziu v Levoči  banskoštiavnický rodák a jezuita Maximilián Rudolf Hell, matematik, fyzik a astronóm.
  • Osudy Levoče ovplyvňoval v 18. a 19. storočí rod Probstnerovcov. Členovia jeho rodiny boli odborníkmi v baníctve a železiarstve. V meste vybudovali  kúriu a cestu, spájajúcu všetky stavby, ktoré rodina vlastnila.  Štedro tu podporovali kultúru.

divider2

  • V roku 1823 založil profesor Hlaváček pri Evanjelickom lýceu Ústav reči a literatúry česko-slovenskej.
  • V 40-tych  rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z profesúry  na bratislavskom lýceu, prišli jeho študenti študovať na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna Slovenskej republiky „Nad Tatrou sa blýska“, ktorá sa prvýkrát spievala práve v Levoči.
  • Z levočského prostredia vyšli mnohé známe osobnosti – Ján Francisci Rimavský, Pavol Dobšinský, Ján Chalupka, Janko Matúška a iní.
  • V roku 1853 bolo v Levoči zriadené  mestské divadlo.
  • V 19. storočí obišla Levoču priemyselná revolúcia a novoveké dopravné cesty pre konzervativizmus mešťanov. Do okrajovej pozície sa dostala Levoča hlavne po vybudovaní Košicko – bohumínskej železnice cez susednú Spišskú Novú Ves. Úsek Poprad – Spišská Nová Ves bol otvorený 12. 12. 1871.
  • V roku 1883 vznikol v Levoči Spišský dejepisný spolok, patrí medzi najstaršie spolky podobného zamerania na území Slovenska.
  • Na podnet Spišského dejepisného spolku vzniklo v Levoči v roku 1884 Spišské múzeum. Patrí medzi najstaršie múzea na Slovensku. Zameriava sa na históriu, umeleckú históriu a etnografiu spišského regiónu.
  • Zo základiny, ktorú venoval v roku 1894 evanjelickej cirkvi Gustáv Herman, bola vybudovaná pôvodná nemocnica so sirotincom. Slávnostne bola otvorená 14. 10. 1900. Článok vo vtedajšej tlači spomína, že svojim prístrojovým vybavením bola na veľmi vysokej úrovni. V roku 1902 sa v nej liečili pacienti nielen zo Spiša, ale aj zo zahraničia.

divider2

  • Do roku 1923 je mesto sídlom spišskej župy. Po zrušení župného systému ostáva sídlom okresu a do roku 1949 aj sídlom krajského súdu.
  • 27. 1. 1945 oslobodili vojská 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru na čele s Ludvíkom Svobodom Levoču.
  • Negatívne dôsledky na rozvoj mesta mali v 19. storočí svetové vojny. Levoča zaznamenala nielen materiálne straty, ale hlavne straty na ľudských životoch, ku ktorým došlo na samotných bojiskách, ale aj vo väzniciach a koncentračných táboroch.
  • Od roku 1946 sa v Levoči datuje história tlačiarne pre nevidiacich  pod názvom Slovenská slepecká tlač.
  • V roku 1948 nastúpilo tzv. ľudovodemokratické zriadenie a po roku 1960 budovanie socializmu.
  • Levočský okres vznikol pri územnej reorganizácii v roku 1960. Oblasti spoločenského života prešli veľkými zmenami. Domov tu našli obyvatelia z okolitých dedín. Staré ulice postupne nahrádzali panelové sídliská, vybudovali sa školy, kultúrne inštitúcie a športoviská.
  • V roku 1971 bola z Báhone do Levoče presťahovaná prvá Slepecká knižnica braillovských kníh.
  • Význam mesta v 20. storočí hospodársky a v náväznosti naň aj politicky a administratívne upadá. Vďaka tejto skutočnosti sa však v meste zachovali stavebno – historické pamiatky, čo na druhej strane podnietilo rozvoj cestovného ruchu, z ktorého v prevažnej miere žije mesto dodnes.

 

Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Zdroj:

SUCHÝ, Michal: Dejiny Levoče. Zv. 1. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, 1974

CHALUPECKÝ, Ivan: Dejiny Levoče, Zv. 2 Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, 1975

Štátny archív v Levoči

 

Výhľad na Levoču

Výhľad na Levoču

Námestie Štefana Kluberta

Námestie Štefana Kluberta

Thurzov dom

Thurzov dom

Chrám sv. Jakuba

Kostol sv. Jakuba

Altánok - Schiessplatz

Altánok – Schiessplatz

Námestie Majtra Pavla - Severný park

Námestie Majtra Pavla – Severný park

Námestie Majstra Pavla - Evanjelický kostol

Námestie Majstra Pavla – Evanjelický kostol

 

 

 

 

 

3 thoughts on “História mesta”

  1. Ondrej Szuttor píše:

    Do roku 1945 v meste Levoča, žila početná Nemecká menšina. Ktorá tu žila od začiatku 13. stor. a zakladala Levoču. Ktorá potom na základe kolektívnej viny na podnet prezidenta Československej Edwarda Beneša bola po druhej svetovej vojne podobne ako všetci Nemci v Československu zbavená Československého občianstva a z Levoče vyhnaná do Nemecka a Rakúska. Jej hnuteľný i nehnuteľný majetok bol skonfiškovaný-zoštátnený. Mohli opustiť Levoču len s 30 kg batohom vo vagónoch-dobytčákoch. Po druhej svetovej vojne v Levoči ostala žíť len maličká skupina Nemcov, ale ani ty sa nevyhli rôznym perzekúciam. Nesmeli použivať svoj materinský jazyk nemčinu. Keď úrady zistili, že niekto hovorí po nemecky bol tvrdo sankcionovaný. Títo Nemci nemohli dať svoje deti na štúdium vysokých škôl atď.Tieto kruté represie voči tejto menšine sa postupne začali uvoľňovať až po smrti prezidenta Klementa Gottwalda (1954). Následkom týchto represií sa aj táto mala skupina Nemcov v Levoči úplne asimilovala.

  2. Carlos Ernesto Grünbaum píše:

    To whom it may concern

    My great grandfather Medical Dr. Messinger was born and lived in Levoca at some time in the XIX Century and his grandson/my father (Karoly Grünbaum) and my grandmother Klara Messinger, daughter of Dr Messinger, after my grandfather was killed in the First World War in 1918, left Vrsac and settled once again in Levoca.

    I am planning to visit Levoca in July 2017 and would like to know if I can find more information in the Town Hall about my great grandfather Dr Messinger and visit the house, if still existing (I have the address) where Dr Messinger and his grandson (my father) and his mother Klara Messinger were living in Levoca after 1918.

    1. ikle píše:

      In this case we recommend contacting or personally visiting the Spiš archive in Levoča.
      CONTACT:
      Spišský archív v Levoči, Námestie Majstra Pavla 60, 054 45 Levoča
      archiv.po.sal@minv.sk, +421 53 4512486

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *