Námestie Majstra Pavla 58, 054 01 Levoča
+421 53/4513763 ikle@levoca.sk

500. VÝROČIE INŠTALÁCIE HLAVNÉHO OLTÁRA Z DIELNE MAJSTRA PAVLA V BAZILIKE SV. JAKUBA V LEVOČI

MAJSTER PAVOL Z LEVOČE

Koncom stredoveku vstúpila na našom území do umeleckého diania osobnosť sochára neznámeho pôvodu i priezviska. Podľa miesta, v ktorom strávil aktívnu časť svojho života a kde zanechal svoje najznámejšie dielo, mu neskôr pridelili prídomok – z Levoče. Slobodné kráľovské mesto na Spiši bolo v tom období na vrchole rozmachu. Umelcom ponúkalo tie najlepšie podmienky na tvorbu. Hoci vôbec nepoznáme Pavlovu podobizeň a ani miesto, odkiaľ pochádzal, jeho meno sa zapísalo nielen do slovenských, ale aj do svetových dejín.

Zo zachovaných fragmentov dokumentov, týkajúcich sa života rezbára Pavla, nevieme ani to, kedy sa narodil. Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že v čase, keď sa v Levoči usadil, nebol vo svojom odbore ani začiatočník ani amatér, čo dokazuje genialita a profesionálnosť jeho diela, ale bol už vyzretý umelec. Pomerne málo informácií máme aj o Pavlovej rodine. Za manželku si vzal Margarétu (Margitu) – dcéru významného levočského staviteľa a richtára Melchiora Mössinslaher–Polierera. Keďže ten svoju dcéru vydal za „obyčajného“ rezbára, musel si byť vedomý jeho výnimočných kvalít a mena. Nie je vylúčené, že práve Melchior mal veľký vplyv na Pavlovo povolanie do Levoče. S Margarétou mali syna Lukáša a tri dcéry – Dorotu, Margitu a meno tretej nepoznáme. Rovnako ako absentuje dátum Pavlovho narodenia, nepoznáme ani presný rok jeho úmrtia. Levoču zachvátil požiar, pri ktorom vyhorel mestský archív a údaje o ňom sa nenávratne zničili. Poslednýkrát je v mestskej kronike zaznamenaný údaj o Pavlovi v júni 1537. O päť rokov neskôr sa spomína už len vdova po rezbárovi ako „Paul Schnitzerin“. Do dnešného dňa je tak jeho meno zahalené tajomstvom. Fenomén Majstra Pavla sa stal lákadlom pre bádateľov, historikov, archivárov, ale aj pre filmárov a spisovateľov.

Dielňa Majstra Pavla sídlila na prízemí domu, v ktorom rezbár s rodinou žil. V súčasnosti je v ňom múzeum so stálou expozíciou venovanou jeho dielam. Nie je známy presný počet ľudí, ktorí v dielni pôsobili, ale je zrejmé, že ju vyhľadávali aj za hranicami regiónu. Dôkazom sú diela, ktoré dnes nachádzame v Liptove, v Šariši, Gemeri, a dokonca aj v  Banskej Bystrici. Najviac zachovaných krídlových gotických oltárov, pochádzajúcich z tejto dielne, sa zachovalo na území Spiša. Tak sa región východného Slovenska zaradil v celosvetovom meradle na prvé miesto.

KLENOT GOTIKY – NAJVYŠŠÍ DREVENÝ GOTICKÝ OLTÁR NA SVETE

Hlavný oltár sv. Jakuba v sebe spája v dokonalej harmónii dominantnú architektúru, detailne prepracovanú drevorezbu, cennú maľbu a nepochybne náročné zlátenie sôch. Svojou výškou 18,62 m zapĺňa celý priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Je to najvyšší gotický krídlový oltár na svete. Jeho zvláštnosťou je výrazné výškové rozvinutie v pomere 1 : 3. Jedinečnosť pýchy farského kostola spočíva v prelínaní dvoch slohových štýlov. Aj na naše územie postupne prenikala v 16. storočí renesancia. A hoci sa Pavol nebránil novému slohovému cíteniu, ostal verný aj gotickej tradícii, ktorá sa naplno prejavila vo fiálovom štíte. Oltár vznikol v dielni Majstra Pavla ako jeho majstrovský kus – chef d’oeuvres. Podľa doterajších výskumov sa Pavlovi pripisuje ako samostatné dielo celkový návrh oltárnej architektúry, tri hlavné sochy v arche oltára a predel s výjavom Poslednej večere. Jej začlenenie do oltárnej stavby dokazuje, že na rozdiel od mnohých iných gotických oltárov znamená viac ako len nutný doplnkový článok. Na tejto časti je vidieť vplyv renesancie – rezbár v biblickej scéne slov „Jeden z vás ma zradí“ uviedol do popredia len tri postavy – Ježiša Krista, Judáša a Petra. Napriek tomu celý výjav pôsobí vyrovnane a harmonicky. Zaujímavosťou je, že skupiny dvoch až troch apoštolov sú vyrezané z jedného kusa lipového dreva.

Ešte cennejšie sú však tri sochy v nadživotnej veľkosti, samostatné diela Majstra Pavla umiestnené v oltárnej skrini. Za ústredné postavy rezbár vybral sv. Jakuba – patróna levočského chrámu, Madonu s dieťaťom a sv. Jána Evanjelistu. Legenda hovorí, že pri ich stvárnení sa nechal inšpirovať obyčajnými ľuďmi z mesta – Pannu Máriu vraj vykresal podľa dievčiny, ktorú pravidelne stretával a očarila ho svojou krásou, sv. Jakuba zas podľa beznohého levočského žobráka. Do akej miery je táto legenda pravdivá, nevieme. Isté však je, že sa ňou nechal inšpirovať aj režisér Vladimír Bahna pri nakrúcaní filmu o vzniku oltára podľa literárnej predlohy Ľuda Zúbka pod názvom Skrytý prameň.

Treťou zložkou oltárnej stavby je fiálový štít v tvare štíhleho trojuholníka v neobyčajných rozmeroch. Tvorí až tri pätiny celkovej výšky stavby. Samotný štít predstavuje jednu z mála pamiatok svojho druhu z obdobia gotiky, ktorá ostala neporušená. Majster Pavol do nej vhodne zakomponoval sochy apoštolov datované až do roku 1370, pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného hlavného oltára. Ich začlenením zároveň vyhovel tradičnému konzervativizmu patriciátu a najbohatším levočským mešťanom.

Treba spomenúť, že dielo vznikalo postupne v dielni na námestí Levoče. Pod vedením Majstra na ňom pracovalo mnoho tovarišov, učňov, pozlacovačov a maliarov. Aj vďaka ich spoločnej práci spred päťsto rokov sa Levoča zaradila v roku 2009 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

PO STOPÁCH MAJSTRA PAVLA

Svoju umeleckú vizitku zanechal Majster Pavol na mnohých miestach Slovenska – na Spiši, v Liptove, Gemeri a Šariši. Na požiadanie krakovského a levočského mešťana Jána Thurzu, ktorý sa usadil v  Banskej Bystrici, tu vytvoril hlavný oltár pre Kostol nanebovzatia Panny Márie. Traduje sa, že banskobystrický oltár bol vyšší ako levočský. Žiaľ, v roku 1761 pri veľkom požiari zhorel. Neporušená ostala Kaplnka sv. Barbory s neskorogotickým krídlovým oltárom, ktorý Majster dokončil v  roku 1509.

Majster Pavol sa stal inšpiráciou pre mnohých umelcov. Medzi najznámejšie diela patrí nepochybne už spomínaný román Skrytý prameň, ktorý sa stal predlohou rovnomenného filmu v hlavnej úlohe so Štefanom Kvietikom. Osud neskorogotického rezbára prozaicky spracoval  aj   Anton  Marec   v diele   V dreve   zomiera   noc.   Legenda o Majstrovi Pavlovi.

V roku 2017 si pripomíname okrúhle výročie inštalácie najvýznamnejšieho diela Majstra Pavla – Hlavného oltára v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Aktivisti z občianskeho združenia 500 pripravujú dokumentárny film Po stopách Majstra Pavla, ktorý by mal priniesť zatiaľ najkomplexnejší súpis Pavlovho diela na našom území. Verejne ho predstavia v lete počas hlavných osláv v Levoči.

Autor textu: Mgr. Petra Vaľková

www.library.umb.sk

Autor fotografie: Vavrinec Sedlák

 

Použitá literatúra:

[1] CHALUPECKÝ, Ivan. Historické doklady o Majstrovi Pavlovi z Levoče. In

Monumentorum tutela: ochrana pamiatok 5. Bratislava: Pallas, 1969, s. 44 – 53.

[2] KOTRBA, Viktor. Levočský oltár Majstra Pavla. Bratislava: Tvar, 1955. 180 s.

[3] RIMAJ, Števo. 2009. Oltár Majstra Pavla má aj Banská Bystrica. No takmer utajený. In Pravda [online]. 2009, 21.09.2009 [cit. 2016-11-18]. ISSN 1335-4051. Dostupné na internete: http://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/4738-oltar-majstra-pavla-z-levoce-ma-aj-banska-bystrica-no-takmer-utajeny/

[4]  VAĽKOVÁ, Petra. Majster Pavol z Levoče – významná osobnosť výtvarného sakrálneho umenia: diplomová práca. Žilina : Žilinská univerzita, 2012. 89 s.